Uvoľnenie spoločenských pomerov na Slovensku po roku 1989 prinášalo (za súčasnej transformácie represívnych orgánov štátu) aj negatívne dôsledky, napríklad v podobe páchania organizovanej kriminality, a to aj prostredníctvom zločineckých skupín. Samozrejme, že v globálnom prostredí bola štruktúra zločineckých skupín (s väčším či menším presahom aj na územie Slovenskej republiky) známa už aj pred rokom 1989. Po tomto roku sa však na území Slovenskej republiky začali vytvárať nové kriminálne zoskupenia, ktoré sa postupne pretransformovali na zločinecké skupiny, prechádzajúce od páchania jediného druhu trestných činov na obmedzenom území (napríklad tzv.
výpalné)
na páchanie viacerých druhov trestných činov (napríklad daňové trestné činy v oblasti
"liehov či minerálnych olejov",
alebo drogová trestná činnosť, obchodovanie so zbraňami alebo s ľuďmi). Táto druhovo rozmanitá trestná činnosť bola páchaná už spravidla na celom území SR, resp. postupne aj s presahom na previazané štruktúry zločineckých skupín nachádzajúcich sa v iných štátoch (napr. v rámci obchodovania s drogami, so zbraňami, s ľuďmi, umeleckými či historickými predmetmi, v rámci páchania počítačovej kriminality, tzv. phishingových podvodov, prevádzačstva, ale napríklad aj tzv. enviromentálnej kriminality a pod.).
Zločinecké skupiny vždy fungovali a fungujú na princípe klasického biznis modelu s cieľom
"dosiahnuť čo najväčší zisk pri čo najmenších nákladoch".
Zločinecká skupina má teda svojím spôsobom charakter obchodnej spoločnosti s tým rozdielom, že vzhľadom na nelegálnosť činnosti zločineckej skupiny je možné časť výnosov použiť na pokrytie nákladov na ďalšie fungovanie zločineckej skupiny a túto časť výnosov teda nie je potrebné legalizovať. Pôjde nielen o náklady spojené s odmeňovaním členov zločineckej skupiny v rozsahu, v akom sú títo členovia schopní odmeny spotrebovať bez toho, aby bolo potrebné túto časť výnosu z trestnej činnosti legalizovať, ale pôjde aj napríklad aj o náklady na úplatky v prípade potreby ovplyvnenia úradníkov verejnej správy, náklady na vyškolenie nových členov zločineckej skupiny nahradzujúcich členov, ktorí sa nachádzajú napríklad vo výkone trestu odňatia slobody, náklady na zakrývanie trestnej činnosti a pod. Vo všeobecnosti hovoríme o takej časti výnosov, ktorú je zločinecká skupina schopná spotrebovať bez toho, aby bolo potrebné výnosy legalizovať.
Ako už bolo uvedené, účelom činnosti zločineckej skupiny je dosiahnutie čo najväčšieho zisku, čo logicky predpokladá záujem vedenia zločineckej skupiny na vytvorení takého zisku (získanie takých výnosov z trestnej činnosti), ktoré sú rádovo podstatne vyššie ako výnosy, ktoré dokáže zločinecká skupina spotrebovať bez potreby ich legalizácie. V opačnom prípade by totiž existencia samotnej zločineckej skupiny nemala žiadny ekonomický význam. Spotrebovávanie výnosov z trestnej činnosti v rámci legálneho trhu však prináša riziko záujmu represívnych orgánov štátu, a teda pri eliminovaní rizika spojeného so záujmom represívnych orgánov štátu o jednotlivých členov zločineckej skupiny (alebo aj o zločineckú skupinu ako celok) je nevyhnutné investovať ďalšiu časť nelegálnych výnosov z trestnej činnosti zločineckej skupiny do rôznych legalizačných štruktúr tak, aby mohla byť časť výnosov z trestnej činnosti následne nimi nerušene a legálne užívaná. Ide o časť výnosov z trestnej činnosti, ktorých spotrebovávanie si vyžaduje ich legalizáciu. Činnosťou (spravidla úmyselnou) zameranou na legalizáciu výnosu z trestnej činnosti dochádza k páchaniu trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti (
§ 233 - § 234 TZ). Z dôvodov, ktoré sme už uviedli, je však zrejmé, že páchanie trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti je obvykle previazané z trestnou činnosťou páchanou zločineckou skupinou.
1. Všeobecne k zločineckej skupine
Pojem zločinecká skupina bol do nášho právneho poriadku zadefinovaný zákonom č.
183/1999 Z.z., novelou
