Slovné
1)
spojenie "konanie dovnútra" obchodnej spoločnosti sa v hovorovej reči právnikov niekedy používa ako zjednodušujúca skratka na vysvetlenie rozdielu a vzťahu obchodného vedenia a konania v mene obchodnej spoločnosti. V snahe spraviť výklad právnych pojmov zrozumiteľným sa ale môže stať, že zjednodušenie je súčasne zavádzajúce. Problémom je, ak sa zo zavádzajúcej zjednodušujúcej skratky začnú vyvodzovať zásadné právne dôsledky. To sa opakovane stáva v súvislosti s pôsobnosťou, resp. oprávnením štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo zástupcu obchodnej spoločnosti robiť právne úkony v mene obchodnej spoločnosti, osobitne voči jej zamestnancom.
Podnetom na napísanie týchto
pár slov
je uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 120/2019 z 28.10.2021, v ktorom sa, okrem iného, uvádza, že "... výpoveď z pracovného pomeru bola daná žalobcovi zamestnávateľom, za ktorého konal prokurista s poukazom na § 14 OBZ. Je nepochybné, že predmetný úkon je úkonom dovnútra spoločnosti, nie je konaním navonok voči tretím osobám (porov. R 85/2001)."
Publikované rozhodnutie, na ktoré citované rozhodnutie najvyššieho súdu odkazuje, je staršieho dáta. Ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 118/1998 z 25.11.1998 (R 85/2001), podľa ktorého: "Okamžité zrušenie pracovného pomeru dané zamestnancovi podpísané iba jedným z konateľov zamestnávateľa (spoločnosti s ručením obmedzeným) nie je neplatným právnym úkonom v zmysle § 242 ods. 1 písm. a) ZP; nejde tu o právny úkon spoločnosti navonok voči tretím osobám, ktorým sa zakladajú práva a povinnosti spoločnosti
, kde sa podľa spoločenskej zmluvy vyžaduje, aby ho podpísali obidvaja konatelia."
Obe rozhodnutia najvyššieho súdu vydané s odstupom vyše dvadsiatich rokov zhodne rozlišujú medzi "konaním dovnútra" a "konaním navonok" v mene spoločnosti, aj keď v prvom prípade sa rozhodnutie týka konania štatutárneho orgánu a v druhom prípade prokuristu. Súčasne obe rozhodnutia (prvé rozhodnutie implicitne, druhé explicitne) nepov