Obchodná spoločnosť

Praha: Nakladatelství C. H. Beck, s. r. o., 2022, strán 184, ISBN: 978-80-7400-870-2

Autor sa v príspevku zaoberá otázkou, či môže byť aj uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti považované za právny úkon. Približuje pohľady súdnej praxe, ako aj právnej náuky, pričom dospieva k záveru, že za určitých okolností aj takéto uznesenie môže byť právnym úkonom. To podľa autora znamená, že nie je vylúčené, aby sa aj na uznesenia valných zhromaždení obchodných spoločností aplikovali niektoré ustanovenia všeobecnej úpravy neplatnosti právnych úkonov obsiahnutej v Občianskom zákonníku.

Autori v predkladanom príspevku analyzujú možnosť poberania odmeny poslancom mestského zastupiteľstva, ktorý súčasne vykonáva mandát (funkciu) v obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou totožného mesta (komunálna obchodná spoločnosť). V tomto zmysle sa zaoberajú právno-aplikačne nejednotnými prístupmi a snažia sa formulovať uspokojivé riešenie de lege lata aj de lege ferenda.

Prolegomena "The law has treated corporations as what some lawyers call metaphysical persons. That is, they're persons for some purposes, and they're not persons for others." 1) John Witt...

Právo na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania (ďalej ako „právo na prednostné upisovanie akcií“ alebo „právo na prednostný úpis akcií“) predstavuje právo súčasných akcionárov v spoločnosti na získanie novo emitovaných akcií pred tým, ako sa tieto v procese zvýšenia základného imania ponúknu tretím osobám stojacim mimo spoločnosť. Právo na prednostný úpis akcií je upravené v § 204a OBZ a je výsledkom harmonizovanej úpravy akciového práva na úrovni Európskej únie, ktoré vychádza z tzv. opt-out modelu (uvedené právo zásadne patrí každému akcionárovi, pokiaľ ho uznesenie valného zhromaždenia na základe existencie dôležitého dôvodu neobmedzí alebo úplne nevylúči). Výkon tohto práva umožňuje doterajším akcionárom zachovať si v procese zvyšovania základného imania ich doterajšiu účasť na spoločnosti a predísť tým jej rozriedeniu. Uvedený účel tohto práva zároveň predstavuje jeho základnú a charakteristickú črtu. Záver príspevku je venovaný stručnému porovnaniu odlišností v prístupe k tomuto právu a zvyšovaniu základného imania vôbec v americkom a európskom (kontinentálnom) korporačnom práve.

Príspevok objasňuje metodologický prístup k tvorbe nového práva obchodných spoločností v rámci prác na rekodifikácii súkromného práva. Na konkrétnych príkladoch ilustruje mieru prepojenia budúcej právnej úpravy Občianskeho zákonníka ako všeobecného právneho predpisu a zákona o obchodných spoločnostiach ako osobitného predpisu. The paper clarifies the methodology for the creation of new corporate law within the work on the recodification of private law. It uses particular examples to illustrate the extent to which the future Civil Code, as a general legislation, and the Act on Corporations, as a specific legislation, are interconnected.

Autor v článku analyzuje dosah zmien, ktoré priniesla novela Obchodného zákonníka, na konanie o neplatnosť spoločnosti. Cieľom článku je priblížiť čitateľovi inštitút neplatnosti spoločnosti a poukázať na vzniknutý právny problém v otázke aktívnej legitimácie na podanie návrhu na konanie o neplatnosť spoločnosti, spôsobený novelou Obchodného zákonníka. Author of the article analyses the impact of changes introduced by the amendment of the Commercial Code to the procedure for nullity of a company. The aim of the article is to introduce the reader to the institute of nullity of a company and to point out a legal problem in the issue of active legitimacy to file a motion for proceedings for the nullity of a company caused by the amendment of the Commercial Code.

Príspevok je zameraný na otázky dopadov transpozície smernice o reštrukturalizácii a insolvencii na zodpovednosť členov štatutárnych orgánov vo fáze hroziaceho úpadku obchodnej spoločnosti. Štatutárne orgány majú pri hrozbe úpadku venovať náležitú pozornosť záujmom veriteľov, držiteľov majetkovej účasti a iných zainteresovaných strán, prijať opatrenia na zabránenie úpadku a zabrániť zámernému alebo hrubo nedbanlivému správaniu, ktoré ohrozuje životaschopnosť podniku. Transpozícia tejto požiadavky na štatutárne orgány by mala v rámci právnej úpravy zohľadniť povinnosti náležitej, resp. odbornej starostlivosti člena štatutárneho orgánu. Jej naplnenie potom bude podliehať zodpovednostnému režimu porušenia požadovanej starostlivosti členom štatutárneho orgánu v zmysle § 135a a § 194 ods. 5 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“). 

Pandémia ochorenia Covid-19 vyvolaného koronavírusom SARS-CoV-2 predstavuje obrovský šok pre ekonomiku a pre fungovanie podnikateľských subjektov. Prináša so sebou riziká, ako je kríza dopytu, druhotná platobná neschopnosť, obmedzená schopnosť plnenia uzavretých zmlúv, ale aj problém s dostupnosťou financovania. Všetko to bude mať zrejme zásadný vplyv na likviditu spoločnosti a jej trhové vyhliadky. Taktiež môžeme očakávať prepady v going concern, čo povedie k možným predĺženiam podnikateľov. Zásadný vplyv na fungovanie orgánov vyžadujúcich fyzickú prítomnosť viacerých osôb na jednom mieste majú epidemiologické pravidlá obmedzujúce stýkanie sa ľudí. Toto všetko stavia zásadné výzvy nielen pred fungovanie obchodných spoločností, ale musí na ne reagovať aj korporačné právo. V príspevku prinášame základný prehľad aplikácie bežných pravidiel korporačného práva, správy a riadenia pri pandemickej situácii a priblížime aj najnovšiu legislatívnu reakciu v oblasti korporačného práva s presahmi do insolvenčného a obligačného práva, a to zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii (ďalej aj „zákon o mimoriadnych opatreniach“).

Príspevok v dvoch častiach ponúka systematický prehľad povinností členov (štatutárnych) orgánov kapitálových obchodných spoločností a súkromnoprávnych následkov ich porušenia, najmä s ohľadom na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov. V prvej časti sa autor sústredil na základné povinnosti členov orgánov obchodných spoločností a základný súkromnoprávny následok ich porušenia – zodpovednosť za škodu. V druhej časti sa zameriava na iné súkromnoprávne následky – ručenie, nároky z porušenia zákazu konkurencie a zmluvné následky, ako aj na interakciu medzi týmito jednotlivými právnymi následkami.

Príspevok ponúka systematický prehľad povinností členov (štatutárnych) orgánov kapitálových obchodných spoločností a sú­kromnoprávnych následkov ich porušenia, najmä s ohľadom na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov. V prvej časti sa autor sústreďuje na základné povinnosti členov orgánov obchodných spoločností a základný súkromnoprávny následok ich porušenia – zodpovednosť za škodu a spôsoby jej uplatnenia spoločnosťou, spoločníkom a veriteľom. V druhej časti sa zameria na iné súkromnoprávne následky – ručenie, nároky z porušenia zákazu konkurencie a zmluvné následky, ako aj na interakciu medzi týmito jednotlivými právnymi následkami.

  Navrhovaná novelizácia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka zamýšľa podstatným spôsobom zasiahnuť aj do právnej úpravy výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti a družstva. Autori analyzujú navrhovanú právnu úpravu a poukazujú na jej niektoré slabé miesta. Kladú si otázku, či je potrebná zásadná zmena východiska právnej úpravy zmluvy o výkone funkcie, a dospievajú k odpovedi, že navrhované sploštenie súboru právnej úpravy korporačného a zmluvného práva do jednotného režimu výkonu funkcie nie je optimálnym riešením. Poukazujú pritom aj na rizikové časti návrhu, medzi ktoré radia zrušenie presunu dôkazného bremena na člena štatutárneho orgánu, nejasné vymedzenie pravidla podnikateľského úsudku, ako aj na navrhované ustanovenia týkajúce sa informačných povinností, znášania nákladov výkonu funkcie a konkurenčnú doložku.  

Návrh novelizácie Občianskeho zákonníka v časti, v ktorej sa týka práva obchodných spoločností, neprináša nové riešenia ani odpovede na dlhodobo diskutované otázky v tejto oblasti. Naopak, v niektorých častiach namiesto riešenia problému rozširuje existujúce diskutované a doktrinálne, a aplikačne sporné riešenie vzťahujúce sa na kapitálové spoločnosti a aj na osobné obchodné spoločnosti.

Obchodné vedenie ako súčasť kompetencií štatutárneho orgánu Obchodný zákonník pozná, no nedefinuje ho a ani ho bližšie necharakterizuje, neurčuje, aký je jeho rozsah a ani sa bližšie nezaoberá možnosťou jeho delegácie a jej právnymi následkami. Odpovede na tieto otázky sú prenechané judikatúre a právnej vede.

V príspevku sa pokúšame formulovať odpovede na niektoré otázky, ktoré rezonujú v praxi v súvislosti s ustanoveniami Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze. Obchodný zákonník sa obmedzuje pritom len na pravidlá financovania spoločnosti v kríze a na právnu úpravu, ktorá určité plnenia v prospech spoločnosti v kríze majúce povahu poskytnutia cudzích zdrojov, ktoré majú byť vrátené, preklasifikuje, resp. prekvalifikuje na vlastné zdroje, ktoré naopak nesmú byť počas krízy vrátené. Osobitná pozornosť je venovaná určeniu rozsahu osôb, ktorých plnenia sa preklasifikujú, následkom porušenia zákazu vrátiť preklasifikované zdroje a taktiež postaveniu zabezpečených veriteľov obchodnej spoločnosti v kríze. Formulované sú návrhy na posudzovanie vlastností jednotlivých nárokov, ktoré za daných okolností vznikajú, možností ich realizácie a aj ich premlčania. V neposlednom rade sa pod vplyvom nedávneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ skúma aj rozsah, v akom je možné pravidlá Obchodného zákonníka o financovaní spoločnosti v kríze aplikovať aj na zahraničné obchodné spoločnosti alebo na iné situácie s cudzím prvkom.

V článku sa zaoberáme prostriedkami ochrany veriteľa obchodnej spoločnosti, ktoré mu poskytuje zákonná úprava pri zakázanom vrátení vkladu a ich vzájomnou interakciou. Z pozície veriteľa obchodnej spoločnosti ide o zákonné ručenie štatutárneho orgánu, odporovateľnosť právneho úkonu a zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu, pričom zákonná úprava výslovne nerieši, v akom sú vzťahu. Pokúšame sa vymedziť situácie, kedy dochádza k ich prieniku a či je možné ich súčasné použitie. Zamýšľame sa tiež nad efektívnosťou jednotlivých prostriedkov ochrany veriteľa a snažíme sa poukázať na skutočnosti, ktoré môžu byť určujúce pri rozhodovaní veriteľa o tom, ktorý prostriedok svojej ochrany použije.

Predmetom príspevku je rozbor problematiky súbehu pracovnoprávneho a obchodnoprávneho režimu výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu. Nedávne rozhodnutie českého ústavného súdu, vzťahujúce sa ešte na právnu úpravu pred rekodifikáciou českého súkromného práva, prehlásilo doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej nemôže byť funkcia člena štatutárneho orgánu vykonávaná v pracovnom pomere, za protiústavnú. Článok posudzuje možné dopady argumentácie českého súdu aj na slovenské právne prostredie a navrhuje zmenu perspektívy nazerania na problém súbehu výkonu funkcie štatutárneho orgánu.

Autorka sa v predkladanom príspevku venuje problematickým otázkam, ktoré súvisia s použitím mena fyzickej osoby v obchodnom mene právnickej osoby, konkrétne obchodnej spoločnosti. Meno fyzickej osoby ako súčasť obchodného mena spoločnosti môže predstavovať individualizačný znak a garančný prvok, ktorý pôsobí vo vzťahu k zákazníkom alebo obchodným partnerom. Pozornosť je venovaná nielen použitiu mena osoby, ktorá ma s obchodnou spoločnosťou určitý vzťah, napríklad ako zakladateľ alebo spoločník, ale taktiež mena inej osoby, či už verejne známej, potenciálne existujúcej, alebo imaginárnej. Navyše, sú priblížené možnosti ochrany, prostredníctvom ktorých sa dotknutá fyzická osoba môže domáhať nápravy proti neoprávnenému použitiu svojho mena. Napriek tomu, že tvorba obchodného mena je postavená na zásade nezameniteľnosti a zákaze vyvolania klamlivej predstavy o osobe podnikateľa, slovenské registrové súdy náležitú kontrolu obchodného mena pred zápisom do obchodného registra nevykonávajú, čím sa výrazne odkláňajú od zásad tradičného firemného práva.

S účinnosťou od 1. januára 2017 je možné na Slovensku založiť novú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti - jednoduchú spoločnosť na akcie (j. s. a.). Autorka v príspevku približuje základné charakteristické znaky jednoduchej spoločnosti na akcie, ktorej úprava sa nachádza v § 220h až § 220zl zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Pozornosť upriamuje najmä na porovnanie jednoduchej spoločnosti na akcie s inými obchodnými spoločnosťami, ktoré sú na Slovensku najčastejšie využívané, a to spoločnosťou s ručením obmedzeným (s. r. o.) a akciovou spoločnosťou (a.s.). Nová forma obchodnej spoločnosti má uľahčiť investovanie do spoločností s inovatívnym potenciálom (tzv. startupové projekty). Medzi najdôležitejšie novinky, ktoré zákonodarca do právnej úpravy zavádza, môžeme zaradiť napríklad stanovenie symbolického minimálneho základného imania, upustenie od zásady numerus clausus druhov akcií, umožnenie vylúčenia prevoditeľnosti akcií spoločnosti v stanovách, explicitnú úpravu viacerých exitových mechanizmov a následkov ich porušenia alebo zavedenie verejného registra akcionárov a registra práv akcionárov.

Prinavrátením právnických osôb do nášho právneho poriadku bola právna teória, no najmä aplikačná prax postavená pred mnohé doteraz pre ňu neznáme právne problémy. Fyzické osoby, ktoré sú tradičným subjektom práva, v zásade nie sú "právne zaujímavé" a koncept ich právnej subjektivity sa ani nemenil. To sa už nedá povedať o právnických osobách, ktoré dlhodobo v právnej teórii a osobitne v právnej praxi vzbudzovali neustálu pozornosť.