Problémy v konaní o neplatnosť spoločnosti po účinnosti novely Obchodného zákonníka

Inštitút neplatnosti obchodnej spoločnosti v slovenskom právnom systéme má pôvod v práve Európskej únie. Je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk. Táto smernica bola neskôr zrušená a nahradená SMERNICOU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017, týkajúcou sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (ďalej len "Smernica"). Inštitút neplatnosti obchodnej spoločnosti možno nájsť v 2. oddiele Smernice (Neplatnosť kapitálovej spoločnosti a platnosť jej záväzkov). Dôvody na vyhlásenie obchodnej spoločnosti za neplatnú sú určené taxatívnym výpočtom v článku 11 Smernice. Členský štát nemá možnosť zoznam dôvodov na vyhlásenie obchodnej spoločnosti za neplatnú zužovať ani rozširovať, čo má za následok, že legislatíva v otázke vyhlásenia obchodnej spoločnosti za neplatnú je v rámci členských štátov európskej únie z hmotnoprávneho hľadiska takmer totožná. Rozdiely existujú hlavne v otázke typov spoločností, ktoré sú predmetnou smernicou regulované ¹⁾ ; Smernica reguluje vyhlásenie obchodnej spoločnosti za neplatnú pre Slovenskú republiku, výlučne vtedy, keď ide o spoločnosťs ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť, a ponecháva na národnej legislatíve, či sa rozhodne tieto ustanovenia aplikovať aj na iné typy obchodných spoločností. Priestor na rozdielnu transpozíciu Smernice do vnútroštá