Autor v článku analyzuje dosah zmien, ktoré priniesla novela Obchodného zákonníka, na konanie o neplatnosť spoločnosti. Cieľom článku je priblížiť čitateľovi inštitút neplatnosti spoločnosti a poukázať na vzniknutý právny problém v otázke aktívnej legitimácie na podanie návrhu na konanie o neplatnosť spoločnosti, spôsobený novelou Obchodného zákonníka.
Author of the article analyses the impact of changes introduced by the amendment of the Commercial Code to the procedure for nullity of a company. The aim of the article is to introduce the reader to the institute of nullity of a company and to point out a legal problem in the issue of active legitimacy to file a motion for proceedings for the nullity of a company caused by the amendment of the Commercial Code.
PAVELKA, R.: Problémy v konaní o neplatnosť spoločnosti po účinnosti novely Obchodného zákonníka; Justičná revue, 73, 2021, č. 3, s. 408 - 413.
Neplatnosť obchodnej spoločnosti
Inštitút neplatnosti obchodnej spoločnosti v slovenskom právnom systéme má pôvod v práve Európskej únie. Je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk. Táto smernica bola neskôr zrušená a nahradená SMERNICOU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017, týkajúcou sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (ďalej len "Smernica"). Inštitút neplatnosti obchodnej spoločnosti možno nájsť v 2. oddiele Smernice (Neplatnosť kapitálovej spoločnosti a platnosť jej záväzkov). Dôvody na vyhlásenie obchodnej spoločnosti za neplatnú sú určené taxatívnym výpočtom v článku 11 Smernice. Členský štát nemá možnosť zoznam dôvodov na vyhlásenie obchodnej spoločnosti za neplatnú zužovať ani rozširovať, čo má za následok, že legislatíva v otázke vyhlásenia obchodnej spoločnosti za neplatnú je v rámci členských štátov európskej únie z hmotnoprávneho hľadiska takmer totožná. Rozdiely existujú hlavne v otázke typov spoločností, ktoré sú predmetnou smernicou regulované
1)
; Smernica reguluje vyhlásenie obchodnej spoločnosti za neplatnú pre Slovenskú republiku, výlučne vtedy, keď ide o spoločnosťs ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť, a ponecháva na národnej legislatíve, či sa rozhodne tieto ustanovenia aplikovať aj na iné typy obchodných spoločností. Priestor na rozdielnu transpozíciu Smernice do vnútroštá
