O konaní v mene právnickej osoby pohľadom nedávnej judikatúry

1. Správne pochopenie konania právnických osôb, resp. konania v mene právnickej osoby by malo byť samozrejmou až nudnou každodennou právnickou rutinou. Nemalo by tu byť niečo, čo by prekvapilo. Napriek tomu je predmetom intenzívneho záujmu akademikov ¹⁾ či rozhodovacej činnosti aj najvyšších súdnych autorít. Za posledné roky mohlo byť náročné držať krok s veľkým počtom zásadných rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa konania v mene právnickej osoby. Hoci sa čitatelia s mnohými z nich už mohli stretnúť aj na stránkach tohto časopisu, je na mieste priniesť čitateľom stručný a prehľadný popis stavu, v ktorom sa judikatúra v súčasnosti nachádza. Skoro všetky tu priblížené rozhodnutia sa týkali obchodných spoločností, ide však o otázky, ktoré vznikajú naprieč jednotlivými formami právnických osôb súkromného práva, a tak sú relevantné aj pre ne.

2. Prvou samozrejmosťou by malo byť rozlišovanie medzi rozhodovaním právnickej osoby "vo vnútri", teda tvorbou jej vôle (slovami Obchodného zákonníka - obchodným vedením), a konaním navonok, teda robením právnych úkonov voči tretím osobám. Veľa nepochopenia spôsobilo, že pri prvom sa vžilo slovné spojenie "robenie právnych úkonov do vnútra", pričom o nič také nejde. Robenie právnych úkonov je vždy úkonom navonok. ²⁾ Preto napríklad najvyššie súdne autority po strastiplnej ceste dospeli k záveru, že platnosť výpovede pracovnej zmluvy sa neposudzuje podľa toho, či sú splnené podmienky vyžadované pre prijatie rozhodnutia o obchodnom vedení (v zásade majorita), ale podľa konania v mene spoločnosti navonok (postačí v zásade úkon jedného člena št