Pohľadávka

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 10. septembra 2019 určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená proti podstate na majetok úpadcu je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2...

Autor analyzuje právne dôsledky solučnej delikvencie dlžníka pri plnení úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky. Podľa dlhodobej súdnej praxe nie je omeškanie s platením príslušenstva v hmotnom práve sankcionované. Napriek tomu, že tento stav de facto motivuje dlžníka neplatiť úroky z omeškania včas a z pohľadu veriteľa tak vedie k neprijateľným záverom, v odbornej literatúre k tomuto nenájdeme žiadny bližší rozbor. Cieľom tohto príspevku je upriamiť pozornosť na problémové dôsledky súčasného stavu, identifikovať jadro problému (či už na úrovni legislatívy alebo súdnej praxe) a zároveň navrhnúť možné riešenia tohto problému.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2024 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, obchodnej spoločnosti, ktorou namietala porušenie základných práv podľa čl. 14, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 4 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") uznesením Okresného súdu Michalovce (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 25Cb/3/2021 z 3. marca 2023 (ďalej len "uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom") a uznesením č. k. 25Cb/3/2021-202 z 8. júna 2023 (ďalej len "napadnuté uznesenie") a v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu z 8. júna 2023 ju prijal na ďalšie konanie. Ústavný súd zároveň odložil vykonateľnosť uznesenia vydaného vyššímsúdnym úradníkom až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") a pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dodatkový protokol") rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 7Co/107/2018 zo 17. decembra 2018 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 3Cdo/217/2019 zo 16. mája 2023, a v časti smerujúcej proti najvyššiemu súdu ju prijal na ďalšie konanie.

SKUTKOVÝ STAV Odvolací súd rozsudkom zo 16. februára 2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z 12. júla 2016, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 112 936,68 eur s...

SKUTKOVÝ STAV Súd prvej inštancie rozsudkom z 26. apríla 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 3 888,14 eur spolu s...

I. Veriteľ sa môže podľa § 42b ods. 3 OZ domáhať, aby súd určil, že právny úkon dlžníka uvedený v § 42a ods. 2 až ods. 5 OZ, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, je právne neúčinný nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil. II. Treťou osobou v zmysle § 42b ods. 3 OZ je zásadne singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala.

Autor: JUDr. Martin Mihók, PhD., LL.M. Príspevok pojednáva o uspokojení pohľadávky veriteľa bez nutnosti jej uplatnenia súdnou cestou, a to výkonom záložného práva na základe dobrovoľnej dražby vrátane jej právnej úpravy v slovenskom právnom poriadku, neopomínajúc dôvody neplatnosti dražby. Zameriava sa na oneskorený začiatok dražby, ktorý môže spôsobovať neplatnosť dražby. Zároveň ponúka náhľad, kedy neskorší začiatok dražby aj bez splnenia striktne určených zákonných podmienok nemusí a priori znamenať jej neplatnosť.

ZSP 38/2020 § 87 ods. 8 a § 96 ods. 2 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Veriteľ si môže u správcu...

  Skutkový stav: Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom určil, že popretá pohľadávka žalobcu prihlásená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok v časti prihlásenej istiny vo výške 76,80 eur v...

V predchádzajúcej časti sa autor zameral na vplyv ochrany citlivých údajov na platnosť postúpenia pohľadávky. V tejto časti pokračuje hľadaním odpovede na otázku, ako vplýva ochrana spotrebiteľa na možnosti alebo na obmedzenia postúpenia pohľadávky z právneho vzťahu medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Skúmanie uzatvára rozborom bezdôvodného obohatenia v prípade, ak dlžník plnil postupníkovi dlh, ktorého základom bol neplatný právny úkon, ako aj v prípade, ak sa plnilo postupníkovi, hoci postúpenie pohľadávky bolo neplatným.

Ak medzi účastníkmi nedošlo v zmluve k dohode o splatnosti zmluvnej pokuty, je potrebné posúdiť jej splatnosť podľa všeobecných ustanovení upravujúcich splatnosť záväzku obsiahnutých v § 563 Občianskeho zákonníka. Splatnosť pohľadávky (zmluvnej pokuty), ktorá sa spája s povinnosťou vyzvať dlžníka, aby túto zaplatil, nastáva až momentom doručenia takejto výzvy dlžníkovi, resp. najskôr momentom, kedy sa dostala do sféry jeho dispozície. Moment započítania (a tak zániku) pohľadávok nastáva spôsobom predpokladaným § 580 Občianskeho zákonníka, teda momentom stretu splatných pohľadávok - pohľadávky žalobcu na zaplatenie časti ceny diela a pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom týmto momentom je splatnosť neskoršie splatnej pohľadávky . (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júna 2014, sp. zn. 1 M Obdo 6/2011)

V príspevku chceme poukázať na nedávne rozhodnutia vo viacerých štátoch Európskej únie, vrátane Slovenska a Českej republiky, ktoré dali rozdielne odpovede na otázku, či ochrana citlivých údajov v zmluvných vzťahoch vedie k obmedzeniu možnosti postúpiť pohľadávky z takýchto vzťahov (1. časť). Rovnako sa chceme zaoberať obmedzeniami možnosti postúpiť pohľadávku, ktoré vyplývajú z predpisov na ochranu spotrebiteľa (2. časť).