Podvod

§ 222 ods. 1 Trestného zákona Pre naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona – „ ... vyláka od iného...“ tým, „že ho uvedie do omylu...“, nie je nevyhnutné v skutkovej vete rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a súdov uvádzať mená konkrétnych pracovníkov banky alebo iného úverujúceho (veriteľa) subjektu, pretože páchateľ vždy koná vo vzťahu ku konkrétnemu úverujúcemu „finančnému domu“, kde proces uzatvárania úverovej zmluvy môže podliehať (a spravidla aj podlieha) pracovným úkonom nielen jedného, ale viacerých subjektov (kontrola údajov a informácií poskytnutých žiadateľom, príprava úverovej zmluvy, kontrola úverovej zmluvy, podpis úverovej zmluvy) oprávnených na takéto konanie. Totožnosť podvádzaného úverujúceho subjektu je tak zachovaná aj v prípade, ak v skutkovej vete rozhodnutia týkajúceho sa trestného činu úverového podvodu je označený len konkrétny „finančný dom“ – veriteľ. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/80/2023

Bez potreby bližšieho rozboru (analýzy) skutkových podstát trestných činov prijímania úplatku podľa § 328 až 330 TZ je dôvodné pozornosť upriamiť na ustálenú súdnu prax, ktorá protiprávne konanie páchateľa spočívajúce...

V predmetnom príspevku jeho autor nadväzuje na predchádzajúce dva príspevky publikované v spoluautorstve v Justičnej revue č. 10/2018 a č. 6-7/2019. Obsahom textu tohto článku je uvádzaná právna úprava Francúzska, Španielska, Portugalska, Cypru, Belgicka a Luxemburska. Autor tak uzatvára predmetnú komparatistiku danej problematiky so zameraním na to, ktorý z porovnávaných štátov má špeciálnu právnu úpravu ochrany a sankcionovania poškodenia finančných záujmov EÚ a ktorá právna úprava je, naopak, všeobecná. Odhliadnuc od uvedených rozdielností možno konštatovať, že v Európskej únii prevažuje naznačená všeobecná právna úprava, a teda nie je nevyhnutnosťou chrániť finančné záujmy EÚ špeciálnymi trestnoprávnymi ustanoveniami tak, ako je to napr. v prípade Slovenskej republiky alebo Českej republiky.

Autori sa zameriavajú na niektoré aktuálne trendy investovania do virtuálnych mien s dôrazom na niektoré riziká. Týmito rizikami sú riziká ekonomické, ako aj trestnoprávne. V tejto súvislosti autori poukazujú na niektoré konkrétne prípady už evidovanej trestnej činnosti vo svete. Tieto prípady kvalifikujú podľa Trestného zákona Slovenskej republiky, modelovo tak vytvárajúc prípady, ktoré sa v budúcnosti môžu vyskytnúť aj v SR.

  (NE)ZAPLATENIE FAKTÚRY A MOŽNÝ POSTIH ZA PODVOD V obchodnoprávnej sfére je bežné, že sa podnikatelia stretávajú s konaním, ktoré svojím charakterom vykazuje podozrenie, že by mohlo ísť o "podvod"...