Úverový podvod (ZSP 8/2025)

Vydáno: 22. 02. 2025 18 minút čítania

§ 222 ods. 1 Trestného zákona

Pre naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona – „ ... vyláka od iného...“ tým, „že ho uvedie do omylu...“, nie je nevyhnutné v skutkovej vete rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a súdov uvádzať mená konkrétnych pracovníkov banky alebo iného úverujúceho (veriteľa) subjektu, pretože páchateľ vždy koná vo vzťahu ku konkrétnemu úverujúcemu „finančnému domu“, kde proces uzatvárania úverovej zmluvy môže podliehať (a spravidla aj podlieha) pracovným úkonom nielen jedného, ale viacerých subjektov (kontrola údajov a informácií poskytnutých žiadateľom, príprava úverovej zmluvy, kontrola úverovej zmluvy, podpis úverovej zmluvy) oprávnených na takéto konanie. Totožnosť podvádzaného úverujúceho subjektu je tak zachovaná aj v prípade, ak v skutkovej vete rozhodnutia týkajúceho sa trestného činu úverového podvodu je označený len konkrétny „finančný dom“ – veriteľ.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/80/2023

Skutkový stav

Najvyšší súd SR uznesením z 21. februára 2024, sp. zn. 1Tdo/80/2023, rozhodol tak, že podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného A. H. odmietol.

Z odôvodnenia

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 12. septembra 2019, sp. zn. 2T/68/2018, bol obvinený A. H. (spolu s ďalšími obvinenými) uznaný za vinného zo spáchania zločinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. c) a ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

„Obžalovaný A. H. v presne nezistený deň niekedy začiatkom leta roku 2016 oslovil v Lučenci obžalovaného A. J., aby mu pomohol vybaviť úver pre známeho, nakoľko o ňom vedeli, že sa sprostredkovaním úverov zaoberá, s čím obžalovaný A. J. súhlasil a uviedol mu, ktoré doklady je potrebné zabezpečiť pre schválenie úveru, kde následne obžalovaný A. H. presne nezisteným spôsobom a na nezistenom mieste zaobstaral fotokópie občianskeho preukazu na meno M. H. ..., ďalej výpis z účtu mBank č. ... na meno M. H., kde tieto doklady predložil obžalovanému A. J., ktorý ich spracoval a 17. júna 2016 bez fyzickej prítomnosti a overenia si klienta elektronicky zaslal podpísanú a spracovanú žiadosť a po jej schválení aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. ... vo výške 5 000 eur na meno M. H. od spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., pričom finančná čiastka 5 000 eur bola vyplatená na číslo účtu, ktorý zabezpečil obžalovaný A. H., a to všetko s vedomím, že predmetné osobné údaje M. H. boli takto použité bez vedomia tejto osoby a taktiež zabezpečené doklady a údaje v nich uvedené, potrebné pre vybavenie úveru neboli pravdivé, čím takýmto spoločným konaním uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a na splácanie úveru spoločnosť VÚB, a. s. (predtým Consumer Finance Holding, a. s.).“

Skutok bol, samozrejme, rozsiahlejší a pozostával z viacerých obdobných konaní. Pre účely tohto článku však postačuje poukázať aspoň na jeden čiastkový útok.

Za to bol obvinenému A. H. uložený podľa § 186 ods.

Máte predplatné? Prihláste sa