Nový zákon č. 242/2026 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom bol vyhlásený v Zbierke zákonov a účinnosť nadobudne 9. decembra 2026. Nová právna úprava reaguje na digitalizáciu, umelú inteligenciu a nové technológie, rozširuje pojem výrobku aj na softvér a prináša nové pravidlá dokazovania a zodpovednosti hospodárskych subjektov.
Zákon č. 242/2026 Z. z. nahradí doterajší zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Nové pravidlá sa budú uplatňovať na škodu spôsobenú výrobkami uvedenými na trh alebo do prevádzky od 9. decembra 2026. Na výrobky uvedené na trh alebo do prevádzky najneskôr 8. decembra 2026 sa budú naďalej vzťahovať doterajšie právne predpisy.
Prečo sa mení zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom?
Podľa dôvodovej správy je cieľom zákona nahradiť právny rámec založený na smernici Rady 85/374/EHS a transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2853 o zodpovednosti za chybné výrobky.
Nová európska úprava reaguje na technologický a hospodársky vývoj, najmä na digitalizáciu, rozvoj umelej inteligencie, rastúcu komplexnosť dodávateľských reťazcov a požiadavky obehového hospodárstva. Zároveň zohľadňuje relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ a zosúlaďuje pravidlá zodpovednosti s právnou úpravou bezpečnosti výrobkov.
Cieľom novej právnej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu poškodených osôb a spotrebiteľov, zvýšiť právnu istotu a zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre podniky.
Ide pritom o úplnú harmonizáciu pravidiel. Členské štáty preto nemôžu zachovať ani prijať vnútroštátne pravidlá, ktoré by boli prísnejšie alebo miernejšie ako pravidlá stanovené smernicou. Zákon sa vzťahuje na škodu spôsobenú fyzickým osobám.
Vadným výrobkom môže byť aj softvér
Jednou z najvýznamnejších zmien je rozšírenie samotného pojmu výrobok. Nový zákon reaguje na realitu digitálneho trhu a za výrobok nepovažuje iba hnuteľnú vec či elektrinu.
Za výrobok sa podľa novej právnej úpravy považuje aj softvér, digitálny výrobný súbor a surovina. Zákon zároveň upravuje komponenty, súvisiace digitálne služby, aktualizácie a modernizácie softvéru či podstatné zmeny výrobku po jeho uvedení na trh alebo do prevádzky.
Mení sa aj posudzovanie toho, či je výrobok vadný. Rozhodujúce už nebudú iba jeho fyzické vlastnosti. Do úvahy sa budú brať aj jeho digitálne funkcie, schopnosť učiť sa alebo získavať nové vlastnosti, požiadavky na kybernetickú bezpečnosť, dostupnosť bezpečnostných aktualizácií, predvídateľné používanie, prepojenie s inými výrobkami či prípadné stiahnutie výrobku z trhu.
Nová úprava tak vytvára právny rámec zodpovednosti lepšie prispôsobený softvéru, umelej inteligencii a ďalším digitálnym technológiám.
Kto bude zodpovedať za škodu spôsobenú vadným výrobkom?
Za škodu spôsobenú vadným výrobkom bude primárne zodpovedať výrobca. Za zákonom stanovených podmienok však môže zodpovednosť vzniknúť aj ďalším subjektom zapojeným do dodávateľského reťazca.
Môže ísť najmä o výrobcu komponentu, dovozcu, splnomocneného zástupcu, poskytovateľa logistických služieb, distribútora alebo osobu, ktorá výrobok podstatne zmenila mimo kontroly výrobcu.
Osobitné pravidlá zákon stanovuje aj pre poskytovateľov online platforiem, ak za zákonom určených podmienok umožňujú spotrebiteľovi uzatvoriť zmluvu na diaľku s obchodníkom.
Ak za tú istú škodu zodpovedá viacero osôb, pôjde o solidárnu zodpovednosť.
Akú škodu bude možné požadovať od výrobcu?
Náhradu škody bude možné požadovať najmä v prípade:
- usmrtenia alebo poškodenia zdravia vrátane lekársky uznaného poškodenia psychického zdravia,
- poškodenia alebo zničenia majetku používaného na súkromné účely,
- zničenia alebo poškodenia údajov používaných na súkromné účely.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom nebude možné voči poškodenému zmluvne vylúčiť ani obmedziť.
Nové pravidlá dokazovania zmiernia dôkazné bremeno poškodeného
Významnou súčasťou zákona č. 242/2026 Z. z. sú nové pravidlá dokazovania. Tie reagujú najmä na technickú zložitosť moderných výrobkov a informačnú asymetriu medzi poškodenou osobou a výrobcom.
Poškodený bude naďalej povinný preukázať vadnosť výrobku, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vadnosťou výrobku a škodou. Zákon však zavádza viaceré vyvrátiteľné domnienky, ktoré majú dokazovanie za určitých okolností uľahčiť.
Uplatniť sa môžu napríklad vtedy, ak žalovaný nesprístupní relevantné dôkazy, výrobok nespĺňa požiadavky na bezpečnosť alebo ak je škoda spôsobená zjavným nesprávnym fungovaním výrobku počas jeho predvídateľného používania alebo za bežných okolností.
Súd bude zároveň môcť za zákonom stanovených podmienok uložiť sprístupnenie dôkazov žalobcovi aj žalovanému. Pri rozhodovaní musí zohľadniť nevyhnutnosť a primeranosť takéhoto opatrenia, ako aj potrebu ochrany dôverných informácií a obchodného tajomstva.
Premlčanie nároku a zánik práva na náhradu škody
Nárok na náhradu škody spôsobenej vadným výrobkom sa premlčí v trojročnej subjektívnej premlčacej lehote.
Právo na náhradu škody spravidla zanikne uplynutím desiatich rokov od uvedenia výrobku, ktorý škodu spôsobil, na trh alebo do prevádzky. Ak sa však príznaky poškodenia zdravia podľa lekárskych dôkazov prejavia pomaly, právo môže zaniknúť až po uplynutí 25 rokov.
Nové pravidlá sa začnú uplatňovať 9. decembra 2026
Zákon č. 242/2026 Z. z. nadobudne účinnosť 9. decembra 2026. Od tohto dátumu sa začne uplatňovať nový režim zodpovednosti za škodu spôsobenú výrobkami uvedenými na trh alebo do prevádzky.
Nová právna úprava tak zásadne modernizuje pravidlá zodpovednosti za vadné výrobky a prispôsobuje ich digitálnemu veku. Významné zmeny prináša predovšetkým v oblasti softvéru a digitálnych technológií, okruhu zodpovedných subjektov, rozsahu nahrádzanej škody a dokazovania nárokov poškodených osôb.