Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech Slovenskej republiky v prípade Tatič a ďalší proti Slovenskej republike. V rozhodnutí z 29. septembra 2026, ktoré bolo zverejnené 22. októbra 2026, vyhlásil všetky sťažnosti za neprijateľné.
Prípad sa týkal odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a ďalších osôb, ktoré boli s ním v príbuzenskom alebo inom vzťahu. Sťažovatelia namietali, že zákonná úprava umožňujúca monitorovanie telefonickej komunikácie medzi väznicou a jej okolím bez predchádzajúceho súdneho schválenia zasahuje do ich práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Dovolávali sa pritom ochrany podľa čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
ESĽP preskúmal vec predovšetkým z pohľadu čl. 8 Dohovoru, ktorý garantuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. V súvislosti s počúvaním telefonických hovorov odsúdených v reálnom čase alebo spätne konštatoval, že ide o individuálne opatrenia schvaľované riaditeľom ústavu. Súd sa stotožnil s argumentáciou slovenskej vlády, podľa ktorej existujú účinné vnútroštátne prostriedky ochrany, vrátane možnosti obrátiť sa na riaditeľa ústavu, prokuratúru alebo Ústavný súd SR.
Pri posudzovaní účinnosti týchto prostriedkov ESĽP odkázal aj na svoje predchádzajúce rozhodnutie vo veci Ribár proti Slovenskej republike z decembra 2024, v ktorom už uznal efektívnosť dostupných mechanizmov nápravy.
Súd zároveň zdôraznil, že sťažovatelia nespochybňovali konkrétne zásahy do svojich práv, ale samotnú existenciu právnej úpravy umožňujúcej monitorovanie telefonátov vo väzniciach. Keďže nepreukázali, že predmetné ustanovenia boli vo vzťahu k nim skutočne použité alebo že ich konkrétne zasiahli, nemohli byť podľa ESĽP považovaní za obete porušenia Dohovoru.
Rovnako postupoval súd aj pri námietkach týkajúcich sa zaznamenávania telefonickej komunikácie. Poukázal na ich všeobecný a abstraktný charakter a absenciu tvrdení o konkrétnych dôsledkoch na práva sťažovateľov. ESĽP preto dospel k záveru, že podané sťažnosti neodhaľujú žiadny náznak porušenia práv garantovaných Dohovorom, a ako celok ich vyhlásil za neprijateľné.