Problematika dodatočného povolenia stavby na území Slovenskej republiky

V našom príspevku poskytujeme analýzu inštitútu dodatočného povolenia stavby na území SR v kontexte zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "SZ") a prinášame úvahy ku konaniu o dodatočné povolenie stavby.

Naším cieľom je definovanie právnej úpravy o dodatočnom povolení stavby a jej nedostatkov v zmysle SZ a poskytnutie novej legislatívnej úpravy daného konania. Zaoberáme sa najmä otázkami: (a) akým spôsobom je v SZ definované dodatočné povolenie stavby, či obsahuje právna úprava konania o dodatočnom povolení stavby v Slovenskej republike podstatné nedostatky a čo možno rozumieť pod pojmom verejný záujem v zmysle SZ. Ďalej aj (b) ktorý orgán je príslušný na posúdenie súladu verejného záujmu s územnoplánovacou dokumentáciou a akou formou sa súlad, resp. nesúlad preukazuje pri dodatočnom povolení stavby v zmysle SZ; (c) ako by mal stavebný úrad postupovať v prípade, ak by sa v konaní o dodatočné povolenie stavby podľa SZ ukázalo, že existuje platné a právoplatné územné rozhodnutie a neexistuje stavebné povolenie; (d) ako by mal stavebný úrad postupovať v prípade, ak by dodatočne povoľovaná stavba bola vyhotovená v súlade s právoplatným územným rozhodnutím, avšak toto rozhodnutie už nie je v súlade s verejným záujmom; (e) ktorým momentom sa začína a končí konanie o dodatočnom povolení stavby podľa SZ a akým spôsobom sú upravené lehoty v konaní o dodatočnom povolení stavby. Predmetom nášho záujmu bude aj úprava dodatočného povolenia stavby v platnom Zákone č. 201/2022 Z. z. o výstavbe (ďalej len "ZoV") a načrtneme, akým spôsobom by bolo vhodné definovať konanie o dodatočné povolenie stavby z hľadiska , pričom pri formulovaní myšlienok vychádzame zo slovenských reálií.