TOMAŠ, L.: Princíp subsidiarity ústavnej sťažnosti a opravné mechanizmy v interných aktoch prokuratúry.
*)
Právny obzor, 108, 2025, č. 5, s. 435 - 452.
The Principle of Subsidiarity of Constitutional Complaint and Remedy Mechanisms in the Internal Acts of the Prosecutor's Office. The principle of subsidiarity represents an effective organizational model of human society, wherein a higher level should engage in addressing a particular matter only when the lower level lacks the competence to do so. One of the areas in which the principle of subsidiarity finds significant application is constitutional adjudication, particularly in proceedings concerning individual constitutional complaints. Although interpretations of the subsidiarity principle in this context vary, most scholars agree that one of its key manifestations is the requirement that a complainant must exhaust all available remedies before lodging a constitutional complaint. A problem arises, however, when a particular remedy mechanism is not established by law, but rather by an internal instruction that lacks general binding force and public accessibility. This is the case with the request for review of the conduct of a prosecutor or police officer, which is governed by an instruction of the Prosecutor general on the procedure to be followed by prosecutors in handling requests for the review of legality in pre-trial criminal proceedings. In this context, the author analyzes the development of the Constitutional Court of the Slovak Republic's practice-which has thus far been inconsistent-regarding the necessity of exhausting such a request before filing a constitutional complaint. The author also reflects on the possibilities for achieving an optimal resolution to this issue, both in the current situation and in future developments.
Key words:
principle of subsidiarity, constitutional complaint, internal instruction, prosecutor´s officeÚvod
Princíp subsidiarity predstavuje v kontexte ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR
1)
mnohovrstvový fenomén dopadajúci na viaceré roviny konania pred Ústavným súdom SR. Možno poukázať napríklad na subsidiaritu v zmysle vymedzenia vzájomných pomerov medzi Ústavným súdom SR a ostatnými orgánmi verejnej moci, primárne všeobecnými súdmi a správnymi súdmi, sekundárne aj inými orgánmi, napríklad prokuratúrou, Ministerstvom vnútra SR, Národnou radou SR, vládou SR, jednotlivými orgánmi verejnej správy a pod. Princíp subsidiarity sa však môže spájať aj s metodikou posudzovania ústavnej sťažnosti senátom Ústavného súdu SR, kde jednotlivé kroky predchádzajú iné, subsidiárne dané kroky. Napokon sa dá zobrať do úvahy aj subsid iárne použitie procesných pravidiel iných právnych odvetví v ústavnom procese, typicky Civilného sporového poriadku
2)
(§ 62 zákona o Ústavnom súde SR).
3)
Tejto variabilite zodpovedá aj skutočnosť, že ponímanie princípu subsidiarity nie je jednotné ani v právnej vede. V tejto súvislosti možno bez nároku na úplnosť, teda ilustratívne, poukázať na niekoľko názorov.
Napríklad R. Procházka diferencuje najskôr silnú (separačnú) a slabú (komplementárnu) verziu subsidiarity. Kým silná verzia subsidiarity znamená, že Ústavný súd SR rozhoduje len o veciach, ktoré vôbec nepatria do právomoci všeobecných súdov, v slabej verzii subsidiarity Ústavný súd SR koná aj o tom, čo do ich pôsobnosti spadá, ale pri konaní o čom sa dopustili porušenia základných práv a slobôd. Komplementárna verzia subsidiarity má ešte dve vetvy, procesnú a materiálnu. Kým procesná verzia znamená, že Ústavný súd SR meritórne preskúmava vec len v rozsahu namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR) a neskúma vec v rozsahu porušenia tzv. materiálneho práva, v hmotnej verzii Ústavný súd SR podrobuje prieskumu aj materiálne základné právo. Napokon R. Procházka rozlišuje subsidiaritu ako kompetenčný princíp a subsidiaritu ako princíp vhodnosti. Kompetenčnou subsidiaritou sa chápe rozdelenie právomocí medzi jednotlivé úrovne rozhodovania, napríklad Ústavný súd SR a všeobecné súdnictvo. To sa spája s možnosťou odmietania ústavnej sťažnosti z procesných dôvodov, keďže v danom prípade bola daná, resp. je daná rozhodovacia právomoc iného orgánu (napríklad všeobecného súdu). Subsidiarita z hľadiska vecnej opodstatnenosti značí skúmanie návrhu na začatie konania pohľadom vecnej dôvodnosti.
4)
J. Štiavnický diferencuje najskôr procedurálnu podobu subsidiarity, ktorá sa týka úpravy podmienok prístupu k ústavným súdom. Tá sa spája s potrebou vyčerpania opravných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi poskytuje na ochranu jeho práv pred podaním ústavnej sťažnosti. Potom uvádza subsidiaritu v odlišnom rámci: Metodickou - algoritmickou subsidiaritou rozumie poradie spôsobu hodnotenia ústavnej sťažnosti senátom, kde je potrebné skúmať (i) najskôr prípustnosť ústavnej sťažnosti, (ii) na to ústavnosť procesu a (iii) napokon dodržanie hmotných práv v konaní pred orgánmi verejnej moci. J. Štiavnický odlišuje aj metodickú - ústavnú subsidiaritu, kde ide o vzťah ústavného práva a jednoduchého práva. Tu sa subsidiárne pôsobenie ústavného súdnictva voči všeobecným súdom vymedzuje v podstate v tom smere, že ústavný súd nezasahuje v každom prípade porušenia právnej regulácie, ale len vtedy, ak problém dosahuje dimenziu ústavnosti. Napokon, okrajovo traktuje aj ďalšie dve podoby subsidiarity, a to (i) subsidiárne používanie všeobecného civilno-procesného kódexu v konaní v ústavnom súdnictve, ako aj (ii) aplikáciu zásady
lex specialis
v konkrétnych prípadoch.
5)
Z. Dlugošová vo svojom prakticky ladenom príspevku
Princíp subsidiarity a jeho prejavy v rozhodovaní Ústavného súdu Slovenskej republiky
v rozličných aspektoch uvažuje o prieskume postupov a rozhodnutí všeobecných súdov a iných orgánov zo strany Ústavného súdu SR. Pritom sa zamýšľa nad interpretáciou pojmu "iný súd" v kontexte čl. 127 ods. 1 Ústavy SR: Uvažuje nad tým, či sa Ústavný súd SR môže vôbec zaoberať prieskumom ústavnosti rozhodnutí všeobecných súdov, a ak áno, tak
"či ústavnému súdu stojí v ceste prekážka, aby poskytol ochranu hmotným základným právam aj v prípadoch, kedy sťažovatelia zároveň nenamietajú porušenie spravodlivého procesu (keď sa porušenie týchto práv v porušení procesných princípov implicitne nachádza) alebo, formulované všeobecnejšie, v prípadoch, kedy sú právne a skutkové závery všeobecných súdov z ústavného hľadiska neakceptovateľné."
6)
Pritom poukazuje aj na subsidiaritu v judikatúre Ústavného súdu SR (IV. ÚS 65/05), z ktorej vyplýva -
"princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ú