Reprodukčné práva - Prehľad judikatúry ESĽP

Sťažovateľke odmietli [vykonať] indikované umelé prerušenie tehotenstva potom, ako ju upozornili na to, že ak dieťa vynosí, mohla by sa zhoršiť jej už aj tak ťažká krátkozrakosť. Po narodení dieťaťa sa u nej spustilo krvácanie do sietnice a bola uznaná za zdravotne ťažko postihnutú.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "Súd") konštatoval, že sťažovateľke bol odmietnutý prístup k účinnému mechanizmu schopnému určiť, či boli splnené podmienky na dôvodné umelé prerušenie tehotenstva, v Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života).

Tri ženy žijúce v Írsku, ktoré neúmyselne otehotneli, namietali, že z dôvodu, že nemohli absolvovať legálne umelé prerušenie tehotenstva v Írsku, ¹⁾ boli nútené ísť na umelé prerušenie tehotenstva do Spojeného kráľovstva a daný zákrok bol pre ne ponižujúci, stigmatizujúci a zdravie ohrozujúci. Konkrétne jedna zo sťažovateliek v remisii zriedkavej formy rakoviny, ktorá nevedela, že je tehotná, podstúpila kontroly kontraindikované počas tehotenstva. Bola si vedomá, že jej tehotenstvo môže vyvolať recidívu [ochorenia] a domnievala sa, že tým ohrozuje svoj život.

Súd zistil, že Írsko neimplementovalo ústavné právo na legálne umelé prerušenie tehotenstva. Došlo teda k Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v prípade sťažovateľky v remisii rakoviny (Súd rozhodol, že v prípade ďalších dvoch sťažovateliek), pretože nebola schopná presadiť svoje právo na legálne prerušenie tehotenstva ani prostredníctvom súdov, ani prostredníctvom lekárskych služieb dostupných v Írsku. Súd poukázal najmä na neistotu spojenú s procesom zisťovania, či tehotenstvo ženy predstavuje riziko pre jej život a na to, že hrozba trestného stíhania mala "významný zmrazujúci" účinok ako na lekárov, tak aj na dotknuté ženy.

Tehotnej matke dvoch detí, ktorá čakala dieťa s predpokladom závažnej genetickej abnormality, lekári, ktorí nesúhlasili s umelým prerušením tehotenstva úmyselne znemožnili včasný prístup ku genetickým testom, na ktoré mala nárok. Medzi prvým ultrazvukovým vyšetrením, ktoré naznačilo, že plod môže byť deformovaný a výsledkami amniocentézy uplynulo šesť týždňov, čo bolo príliš neskoro na to, aby sa mohla rozhodnúť, či bude pokračovať v tehotenstve alebo požiada o umelé prerušenie tehotenstva, pretože lehota na vykonanie legálneho umelého prerušenia tehotenstva jej dovtedy uplynula. Jej dcéra sa následne narodila s abnormálnymi chromozómami ([tzv.] Turnerov syndróm). ²⁾ Sťažovateľka uviedla, že výchova a vzdelávanie ťažko postihnutého dieťaťa negatívne ovplyvňovala ju a jej ďalšie dve deti. Po narodení tretieho dieťaťa ju dokonca opustil aj manžel.

Súd skonštatoval Dohovoru (zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania), keďže sťažovateľka, ktorá bola vo veľmi zraniteľnom postavení, bola ponížená a zaobchádzalo sa s ňou "mizerne", [a] rozhodnutie o tom, či mala mať prístup ku genetickým testom, tak ako to odporúčali lekári, bolo poznačené prieťahmi, zmätočnosťou a nedostatkom riadneho poradenstva a informácií.

Súd tiež konštatoval Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), pretože poľské právo neobsahovalo žiadne účinné mechanizmy, ktoré by sťažovateľke umožnili [získať] prístup k dostupným lekárskym diagnostickým službám a vzhľadom na ich výsledky urobiť informované rozhodnutie, či podstúpi umelé prerušenie tehotenstva alebo nie. Keďže poľské vnútroštátne právo umožňovalo umelé prerušenie tehotenstva v prípadoch malformácie plodu, musel existovať primeraný právny a procesný rámec, ktorý by zaručil, že tehotné ženy budú mať k dispozícii relevantné, úplné a spoľahlivé informácie o zdraví plodu. Súd nesúhlasil s [vyjadrením] poľskej vlády, že poskytnutie prístupu k prenatálnym genetickým testom bolo v konečnom dôsledku poskytnutím prístupu k umelým prerušeniam tehotenstva. Ženy hľadali prístup k takýmto testom z mnohých dôvodov. Okrem toho boli štáty povinné organizovať svoje zdravotnícke služby tak, aby zabezpečili, že účinné uplatňovanie výhrady svedomia zdravotníckych pracovníkov v profesionálnom kontexte nebránilo pacientom v prístupe k službám, na ktoré mali zákonný nárok.

Tento prípad sa týkal dospievajúceho dievčaťa, ktoré v dôsledku znásilnenia otehotnelo a jej ťažkostí, s ktorými sa stretlo pri snahe o podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva, najmä z dôvodu chýbajúceho jasného právneho rámca, nečinnosti zdravotníckeho personálu a taktiež v dôsledku obťažovania.

Súd rozhodol, že došlo k Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života). Zistil najmä, že sťažovateľkám boli poskytnuté zavádzajúce a protichodné informácie a nedostali objektívne lekárske poradenstvo; skutočnosť, že prístup k umelému prerušeniu tehotenstva bol v Poľsku predmetom búrlivých diskusií, nezbavuje zdravotnícky personál profesionálnych povinností týkajúcich sa lekárskeho tajomstva.

K. B. proti Poľsku a ďalšie tri sťažnosti (č. 1819/21, 3682/21, 4957/21 a 6217/21), K. C. proti Poľsku a ďalšie tri sťažnosti (č. 3639/21, 4188/21, 5876/21 a 6030/21) a A. L. - B. proti Poľsku a ďalšie tri sťažnosti (č. 3801/21, 4218/21, 5114/21 a 5390/21) - Sťažnosť oznámená poľskej vláde 1. júla 2021.

Tieto sťažnosti sa týkajú práv súvisiacich s umelým prerušením tehotenstva v Poľsku a najmä zákonného ustanovenia o umelom prerušení tehotenstva v prípade abnormalít plodu, ktoré poľský ústavný súd vyhlásil za protiústavné. Súd prijal viac ako 1 000 podobných sťažností.

Súd oznámil sťažnosti poľskej vláde a položil stranám otázky konkrétne ohľadom článku 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a