V súvislosti s uplatňovaním zásady ne bis in idem stanovila judikatúra viacero podmienok, ktorých splnenie sa posudzuje na účel jej aplikácie alebo jej vylúčenia. Judikatúra sa navyše v čase vyvíjala, čoho dôsledkom je kreovanie novších a špecifickejších testov, ktorých kritériá musia byť pre (ne)uplatnenie zásady ne bis in idem naplnené. Rozoberané rozhodnutie potvrdzuje, že nad subjektmi práva naďalej visí Damoklov meč neistoty v tom, že aj po uložení administratívnej sankcie hrozí trestnoprávna sankcia.
In connection with the application of ne bis in idem principle, the case-law has laid down a number of conditions, the fulfilment of which is assessed with a view to its application or exclusion. In addition, case law has evolved over time, resulting in the creation of newer and more specific tests, the criteria for which must be met for ne bis in idem principle application. The discussed decision confirms that Damocles'sword of uncertainty still hangs over the subjects in that even after the imposition of an administrative sanction, there is a risk of a criminal sanction.
RAKOVSKÝ, P.: Zásada ne bis in idem a ochrana finančných a daňových záujmov; Justičná revue, 73, 2021, č. 5, s. 701 - 710.
Úvod
V súvislosti s uplatňovaním zásady
ne bis in idem
má na postup a rozhodovanie slovenských orgánov verejnej moci významný vplyv aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESLP") a Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len "Súdny dvor"). ESLP koncom minulého roka vydal rozhodnutie vo veci
,
1)
v ktorom konštatoval, že zásada
ne bis in idem
sa týka len sankcií s trestnou povahou. O takých sankciách možno hovoriť, okrem sankcií priamo označených trestným zákonom za trestné, aj pri sankciách správnych
in abstracto,
s ktorými sa často judikatórne stretávame i vo vzťahu k ochrane finančných záujmov Slovenskej republiky pri daňových správnych deliktoch alebo správnych deliktoch vo verejnom obstarávaní. Predmetom tohto príspevku je poukázať na uvedené rozhodnutie a na súvisiace prelomové rozhodnutia, ktoré postupne stanovujú nové a nové mantinely vo vzťahu k aplikovateľnosti tejto zásady.
Prípad sa týkal dvoch trestov uložených sťažovateľovi za činy, ktorých sa dopustil ako vedúci oddelenia zodpovedný za riadenie a koordináciu investícií,stavebné projekty a verejné obstarávanie. Prvou zo sankcií bola správna sankcia za porušenie pravidiel financovania a administratívne pochybenia pri verejnom obstarávaní. Neskôr mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody za zneužívanie právomoci. Sťažovateľ tvrdil, že bol za rovnaký skutok stíhaný a potrestaný dvakrát, pričom namietal porušenie zásady
ne bis in idem.
ESLP uviedol, že tento prípad je nutné posúdiť podľa testu stanoveného v prvom odseku článku 4 Protokolu 7 k Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
2)
(ďalej aj len "Európsky dohovor") a predošlej judikatúry, a teda bolo nutné posúdiť, či tieto dve konania mali "trestnú" povahu, či sa týkali tých istých faktov a okolností a či došlo k duplicite konaní. Právne bolo teda nutné splnenie týchto faktorov odôvodniť.
Predpoklady uplatnenia zásady ne bis in idem
Zásada
ne bis in idem,
ktorú možno vykladať ako "nie dvakrát v tej istej veci", zakazuje dvojité stíhanie, súdenie alebo potrestanie za ten istý skutok tej istej osoby, pričom jej zmyslom je dosiahnuť, aby osoba bola za jeden skutok sankcionovaná len raz. Medzi významné dokumenty, v ktorých je táto zásada obsiahnutá, patrí napríklad protokol č. 7 k Európskemu dohovoru alebo Charta základných práv Európskej únie (ďalej aj len "Charta"). Táto zásada je v praxi často skloňovaná vo vzťahu trestného konania k správnemu deliktu alebo daňovému deliktu. V týchto prípadoch však ide o samostatné a vzájomne od seba nezávislé konania, vychádzajúce z iných princípov dokazovania a potrebného stupňa zavinenia. Otázkou orgánov aplikujúcich právo v individuálnych prípadoch naďalej ostáva, či a za akých podmienok možno kumulovať trestnú a administratívnu sankciu voči tej istej osobe. V praxi sa takáto kumulácia prejavuje najmä vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, keď je ukladaná peňažná pokuta vo forme sankcie a následne sankcia za trestné činy hospodárske.
Pri uplatnenítejto zásady musí ísť o trestné obvinenie, ktorého povaha musí mať povahu trestného deliktu. Pod pojem trestné obvinenie či trestný čin nepatria len činy či skutky, ktoré sú výslovne označené vnútroštátnym poriadkom za činy trestné, pretože pod takéto konanie možno zaradiť aj také protiprávne konanie, ktoré Slovenským právnym poriadkom nie sú označené za činy trestné, ale ide napríklad aj o správne delikty. To je zároveň aj často skloňovaná problematika postihovania daňových subjektov za daňové správne delikty zo strany správcu dane a ich prípadné následné trestné stíhanie za daňový trestný čin za totožný skutok. Taká situácia môže nastať v prípade súbehu trestov z dôvodu duálnej úpravy daňových
