Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosť, ktorú podal odsúdený František Adamčo proti Slovenskej republike. Sťažnosť sa týkala údajného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Jadro prípadu spočívalo v tom, že sťažovateľ počas výkonu trestu odňatia slobody odovzdal odvolanie v civilnej veci väzenským orgánom v posledný deň zákonnej lehoty, no tie ho na súd doručili až nasledujúci deň. Súd odvolanie zamietol ako oneskorené. Následnú žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty aj ústavnú sťažnosť súdy odmietli.
Sťažovateľ pred ESĽP tvrdil, že k podaniu došlo včas, keďže väzenské orgány ako súčasť štátu prevzali odvolanie v rámci lehoty. Namietal aj porušenie práva na kontradiktórnosť konania, keď Ústavný súd odmietol jeho sťažnosť z dôvodov, ktoré sám identifikoval bez možnosti sťažovateľa na ne reagovať.
ESĽP však akceptoval argumentáciu vlády, že sťažovateľ nevyužil dostupný a vhodný opravný prostriedok – dovolanie. Z judikatúry Najvyššieho súdu totiž vyplýva, že v obdobných prípadoch sa doručenie písomnosti väzenskému orgánu považuje za včasné podanie a že odmietnutie odvolania na nesprávnom právnom základe možno napadnúť dovolacím konaním.
Súd preto uzavrel, že sťažovateľ mal podať dovolanie, ktoré predstavovalo účinný nástroj nápravy. Keďže tak neurobil, jeho sťažnosť bola podľa ESĽP zjavne nepodložená a bola odmietnutá. Rozhodnutie je konečné a neexistujú žiadne náznaky porušenia práv garantovaných Dohovorom.
Tento verdikt ESĽP opätovne potvrdzuje požiadavku dôsledného využívania vnútroštátnych právnych prostriedkov pred podaním sťažnosti do Štrasburgu.