Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodnutím z 11. decembra 2025 odmietol sťažnosť Zuzany Papajovej a Zuzany Papajovej ml. proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 12862/22). Súd dospel k záveru, že v konaní nedošlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Skutkové okolnosti prípadu
Sťažovateľky – matka a dcéra – bývali v spoločnej domácnosti s partnerom druhej sťažovateľky, ktorý bol trestne stíhaný pre závažnú organizovanú drogovú trestnú činnosť, vrátane zločinu založenia a podporovania zločineckej skupiny. Podľa zistení orgánov činných v trestnom konaní mala skupina zabezpečovať a distribuovať najmä pervitín na viacerých miestach Slovenska.
V rámci domovej prehliadky vykonanej v roku 2017 bola v dome nájdená hotovosť vo výške takmer 30 000 eur, prevažne v bankovkách nižšej nominálnej hodnoty. Orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že existuje dôvodný predpoklad, že finančné prostriedky pochádzajú z trestnej činnosti, a preto ich zaistili a uložili na účet v Štátnej pokladnici SR.
Nároky sťažovateliek a vnútroštátne konanie
Približne po šiestich mesiacoch sťažovateľky tvrdili, že zaistené finančné prostriedky sú ich vlastníctvom a požadovali ich vydanie. Vyšetrovateľ aj následne sudca však ich žiadosti nevyhoveli, keďže nepreukázali vlastnícke právo k hotovosti a okolnosti prípadu naďalej nasvedčovali jej pôvodu z trestnej činnosti.
V roku 2020 bol partner druhej sťažovateľky Špecializovaným trestným súdom právoplatne uznaný vinným a bol mu uložený doživotný trest odňatia slobody spolu s trestom prepadnutia majetku, ktorý zahŕňal aj zaistenú hotovosť. Po právoplatnosti rozsudku bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, ktorý je v súčasnosti prerušený z dôvodu podaného dovolania.
Argumentácia pred ESĽP
Sťažovateľky namietali, že zaistenie a dlhodobé zadržiavanie finančných prostriedkov bolo svojvoľné, že im bol odopretý prístup k súdu a že nemali k dispozícii účinný prostriedok nápravy. Tvrdili porušenie:
- práva na pokojné užívanie majetku (čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru),
- práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 Dohovoru).
Závery ESĽP
ESĽP zdôraznil, že v trestnom konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia sťažovateliek o ich vlastníctve k spornej hotovosti. Keďže konanie na vnútroštátnej úrovni stále prebieha, sťažovateľky majú aj naďalej možnosť domáhať sa preskúmania svojich nárokov pred slovenskými súdmi.
Z tohto dôvodu ESĽP považoval sťažnosť týkajúcu sa práva na pokojné užívanie majetku za predčasnú.
Pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, ESĽP akceptoval argumentáciu vlády SR, že slovenský právny poriadok poskytoval sťažovateľkám účinné procesné nástroje, najmä možnosť vystupovať ako zúčastnené osoby v trestnom konaní alebo uplatniť si svoje nároky v konkurznom konaní. Keďže tieto prostriedky nevyužili, ESĽP ich sťažnosť v tejto časti odmietol pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy.
Význam rozhodnutia pre prax
Rozhodnutie ESĽP potvrdzuje, že:
- samotné tvrdenie o vlastníctve zaisteného majetku bez dôkazov nepostačuje,
- sťažnosť na ESĽP je neprípustná, ak existujú a neboli využité účinné vnútroštátne opravné prostriedky,
- zaistenie majetku v trestnom konaní nemusí predstavovať porušenie Dohovoru, ak sleduje legitímny cieľ a je sprevádzané procesnými zárukami.
Sťažnosť bola ako celok odmietnutá.