Nález PL. ÚS 11/2025 zásadne mení pravidlá transparentnosti MVO
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo 17. decembra 2025, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 11/2025, rozhodol, že zákon č. 109/2025 Z. z., ktorým sa novelizovala právna úprava mimovládnych organizácií (MVO), je v rozpore s Ústavou SR aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd posudzoval ústavnosť právnej úpravy, ktorá zavádzala nové povinnosti v oblasti transparentnosti financovania MVO a rozširovala ich postavenie ako povinných osôb podľa zákona o slobode informácií.
Povinnosť zverejňovať darcov porušuje právo na súkromie
Napadnutý zákon uložil MVO, ktorých príjmy presiahli zákonom stanovenú prahovú hodnotu, povinnosť:
- vypracovať výkaz o prispievateľoch, obsahujúci identifikáciu osôb a výšku ich príspevkov,
- zverejniť tento výkaz vo verejnej časti registra účtovných závierok.
Podľa Ústavného súdu takéto zverejňovanie predstavuje neprimeraný zásah do práva na súkromie prispievateľov, ktorý nie je nevyhnutný na dosiahnutie deklarovaných cieľov zákonodarcu, akými boli transparentnosť a boj proti trestnej činnosti.
Súd zdôraznil, že tieto ciele je možné dosiahnuť aj miernejšími a menej invazívnymi prostriedkami, ktoré slovenský právny poriadok poznal už pred prijatím napadnutej novely.
Vnútorná rozporuplnosť a zásah do dobrej povesti
Ústavný súd poukázal aj na vnútornú rozporuplnosť právnej úpravy, keďže povinnosť zverejňovania bola zavedená napriek tomu, že identifikovateľnosť prispievateľov nemusí byť v praxi vždy jednoznačná. Takto nastavený mechanizmus je podľa súdu nevhodný na dosiahnutie deklarovaných cieľov.
Zároveň má právna úprava potenciál zasahovať:
- do mena a osobnej cti fyzických osôb,
- do dobrej povesti právnických osôb, najmä v citlivých oblastiach občianskej a medzinárodnej spolupráce.
Odrádzajúci účinok na financovanie MVO
Hoci samotná povinnosť viesť a zverejňovať výkazy nepredstavuje neprimeranú administratívnu záťaž, Ústavný súd zdôraznil odradzujúci účinok právnej úpravy na prispievateľov.
Zverejňovanie údajov o darcoch môže viesť k zníženiu ochoty podporovať:
- občianske združenia,
- neziskové organizácie,
- organizácie s medzinárodným prvkom,
čo môže v konečnom dôsledku ohroziť samotnú existenciu a fungovanie MVO a zasiahnuť do slobody združovania.
MVO ako povinné osoby podľa infozákona
Napadnutý zákon zároveň rozšíril okruh povinných osôb podľa zákona o slobode informácií aj na MVO, ak im boli poskytnuté verejné prostriedky.
Ústavný súd konštatoval, že zákon bez dostatočného ústavne relevantného dôvodu prenáša povinnosti typické pre verejnoprávne subjekty na MVO, ktoré takýto charakter nemajú. Dôsledkom je:
- neprimeraná administratívna záťaž,
- zvýšené riziko šikanózneho výkonu práva na informácie,
- potenciálny zásah do samotnej podstaty činností MVO.
Z tohto dôvodu Ústavný súd vyslovil aj rozpor § 39 zákona o nadáciách s Ústavou SR.
Existujúce nástroje na zabezpečenie transparentnosti
Ústavný súd poukázal na to, že ciele deklarované Národnou radou SR možno dosiahnuť prostredníctvom už existujúcich právnych nástrojov, najmä:
- zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR,
- zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR.
Výsledok konania a odlišné stanoviská
Vo zvyšnej časti Ústavný súd návrhu nevyhovel. K nálezu boli pripojené:
- odlišné stanovisko sudcu Miloša Maďara, ktoré sa týka výroku aj odôvodnenia,
- odlišné stanovisko sudcu Ivana Fiačana, týkajúce sa odôvodnenia nálezu.
Význam nálezu pre právnu prax
Nález PL. ÚS 11/2025 predstavuje zásadný precedens pre:
- reguláciu financovania mimovládnych organizácií,
- ochranu súkromia darcov,
- limity transparentnosti v demokratickej spoločnosti,
- výklad slobody združovania a proporcionality zásahov štátu.