Dňa 22. januára 2026 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozhodnutie vo veci Scheffer a 47 ďalších sťažností proti Slovenskej republike. Prípad sa týkal obmedzení maloobchodných prevádzok prijatých v rámci opatrení proti šíreniu ochorenia Covid-19, ktoré podľa sťažovateľov porušili ich majetkové práva.
Sťažovatelia tvrdili, že opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR, ako dočasné zatvorenie prevádzok, obmedzenie počtu zákazníkov či hostí, spôsobili majetkovú ujmu, ušlý zisk a stratu klientely. Namietali tiež, že tieto opatrenia boli svojvoľné a mimo právomoci úradu, a že ich právny charakter znemožnil akýkoľvek súdny prieskum.
ESĽP z procesných dôvodov vyčiarkol dve sťažnosti. Zvyšné sťažnosti posúdil nasledovne:
- Vo vzťahu k 21 sťažnostiam súd zamietol individuálne sťažnosti z dôvodu zneužitia práva, pretože sťažovatelia neuviedli, že čerpali finančnú pomoc zo štátnych zdrojov určenú na preklenutie obmedzení.
- Pri zvyšných 25 sťažnostiach ESĽP konštatoval, že opatrenia mali právny základ a boli zamerané na ochranu verejného zdravia. Súd zdôraznil, že pandemická situácia nie je štandardným podnikateľským prostredím, a preto nie je požiadavka úplného odškodnenia majetkových strát automatická.
ESĽP pripomenul, že:
- Straty z jedného obdobia môžu byť kompenzované ziskami z iného obdobia.
- Prevádzkové náklady sťažovateľov nemožno kumulovať s obchodnými stratami bez ohľadu na pandemické opatrenia.
- Štát má širokú mieru voľnej úvahy pri prijímaní opatrení na ochranu verejného zdravia, pričom Slovensko poskytlo systém finančnej pomoci a prvej pomoci na nájomné.
ESĽP dospel k záveru, že na sťažovateľov nebolo uvalené neprimerané bremeno, a všetky sťažnosti boli zamietnuté ako zjavne nepodložené. Rozhodnutie je konečné.