Ústavný súd SR zrušil novelu zákona o mimovládnych organizáciách: povinnosti mimovládnych organizácii definitívne zanikli

Vydané: 3 minúty čítania

Zverejnením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov 4. februára 2026 stratili všetky ustanovenia zákona č. 109/2025 Z. z. účinnosť. Ide o novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorá bola prijatá v apríli 2025 a zavádzala nové, rozsiahle povinnosti pre občianske združenia, neziskové organizácie a nadácie.

Ústavný súd SR rozhodol nálezom zo 17. decembra 2025, sp. zn. PL. ÚS 11/2025, ktorý bol 15. januára 2025 doručený verejnému ochrancovi práv Róbertovi Dobrovodskému ako účastníkovi konania. Zverejnením nálezu v Zbierke zákonov nastali jeho právne účinky, čo znamená, že protiústavné ustanovenia už nevyvolávajú vznik žiadnych povinností a štátne orgány stratili oprávnenie ukladať sankcie za ich porušenie.

Mimovládne organizácie už nemusia plniť nové povinnosti

Verejný ochranca práv v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu uviedol, že mimovládne organizácie už nemusia uplatňovať normy, ktoré boli označené za protiústavné. Ide najmä o povinnosti:

  • vypracúvať výkazy a prehľady o menách a priezviskách darcov,
  • zverejňovať zoznamy osôb, ktoré finančne prispeli na činnosť organizácie,
  • sprístupňovať informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám,
  • uplatňovať domnienku kumulácie príjmov a funkcií štatutárnych orgánov.

Zrušená novela zavádzala kontroverznú domnienku, podľa ktorej sa príjmy a funkcie štatutára kumulovali, ak pôsobil vo viacerých mimovládnych organizáciách. Podľa verejného ochrancu práv mohla táto úprava neprimerane tvrdo dopadať najmä na malé občianske združenia s ročným príjmom do 35 000 eur a odrádzať osoby od výkonu štatutárnych funkcií v ďalších organizáciách.

Protiústavný zásah do súkromia a slobody združovania

Ústavný súd SR sa v odôvodnení nálezu v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou verejného ochrancu práv. Povinnosť zverejňovať zoznamy darcov a výkazy príjmov a výdavkov mimovládnych organizácií označil za neprípustný zásah do práva na súkromie, ochrany osobných údajov a slobody združovania.

Podľa Ústavného súdu nie je možné takéto zásahy legitimizovať požiadavkou transparentnosti. Transparentnosť je primárne nástrojom kontroly štátu a verejného sektora, nie súkromných osôb. Mimovládne organizácie a ich darcovia hospodária so súkromným majetkom, a preto nie je prípustné vyžadovať zverejňovanie informácií o ich finančných pomeroch.

Povinnosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám

Ústavný súd označil za protiústavnú aj povinnosť mimovládnych organizácií sprístupňovať informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Hoci cieľom bolo zabezpečiť transparentnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami, súd zdôraznil, že:

  • informácie o poskytovaní dotácií už boli dostupné prostredníctvom orgánov štátu a samosprávy,
  • zmluvy o dotáciách sú zverejňované v Centrálnom registri zmlúv,
  • uloženie informačných povinností aj mimovládnym organizáciám predstavovalo neprimeraný prenos verejnoprávnych povinností na súkromné subjekty.

Takáto úprava podľa Ústavného súdu zbytočne zaťažovala mimovládny sektor a mohla viesť k jeho paralyzovaniu prostredníctvom účelových a šikanóznych žiadostí o informácie.

Praktický dopad rozhodnutia

Zverejnením nálezu v Zbierke zákonov došlo k okamžitému zániku účinnosti zákona č. 109/2025 Z. z. Mimovládne organizácie už:

  • nemajú povinnosť plniť nové administratívne požiadavky zavedené novelou,
  • nemôžu byť sankcionované za ich nesplnenie,
  • fungujú v právnom režime platnom pred prijatím novely z roku 2025.

Rozhodnutie Ústavného súdu SR predstavuje významný precedens v oblasti ochrany základných práv mimovládnych organizácií, najmä práva na súkromie a slobody združovania.