Predmet konania: novela Trestného zákona a Trestného poriadku

Skupina poslancov napadla čl. I bod 4 (trestný čin marenia volebnej kampane), čl. I bod 5 (trestný čin popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne) a čl. II zákona č. 416/2025 Z. z. (novela Trestného poriadku).

Namietaný bol ich rozpor najmä s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1, 2 a 4, čl. 31, čl. 46 ods. 1, čl. 49, čl. 50 ods. 3 a 4 a čl. 141 ods. 1 Ústavy SR, ako aj s čl. 10 Dohovoru.

Pozastavenie účinnosti § 119 ods. 6 Trestného poriadku

Ústavný súd sa osobitne zaoberal návrhom na pozastavenie účinnosti novely Trestného poriadku. Rozhodol o pozastavení účinnosti čl. II bodu 1 zákona č. 416/2025 Z. z., ktorým sa do § 119 Trestného poriadku dopĺňal nový odsek 6.

Podľa napadnutého ustanovenia sa za neprípustný dôkaz mal považovať aj dôkaz získaný od osoby, ktorej bol poskytnutý benefit, ak táto osoba v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedala pravdivo alebo úplne o podstatných skutočnostiach.

Riziko zásahu do prebiehajúcich trestných konaní

Pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti ústavný súd vyhodnocoval:

• možnosť zásahu do základných práv a slobôd,
• potenciálnu nenapraviteľnosť následkov,
• dopad na prebiehajúce trestné konania.

Súd konštatoval, že nepozastavenie účinnosti by mohlo zasiahnuť do množstva „živých“ trestných vecí, a to s potenciálnym ohrozením práv poškodených osôb a práv spolupracujúcich obvinených.

Ohrozenie práv poškodených

Výpovede spolupracujúcich obvinených často predstavujú kľúčový dôkaz pri objasňovaní závažnej trestnej činnosti. Ich automatická dôkazná diskvalifikácia by mohla viesť k dôkaznej núdzi a k právoplatnému skončeniu konaní inak ako odsúdením páchateľov. V prípade neskoršieho vyslovenia nesúladu napadnutého ustanovenia s ústavou by možnosť obnovy takýchto konaní nebola jednoznačná.

Ohrozenie práva na obhajobu spolupracujúcich osôb

Ústavný súd poukázal aj na riziko zásahu do práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR. Všeobecná formulácia „dôkaz získaný od osoby“ mohla vyvolávať výklad, že dotknutá osoba je dôkazne diskvalifikovaná aj vo vlastnom trestnom konaní, čo by mohlo viesť k situácii, že by nemohla byť vypočutá ako obvinená.

Takýto zásah by bol podľa ústavného súdu len ťažko reparovateľný.

Dôvera v stabilitu právneho poriadku a absentujúce prechodné ustanovenia

Plénum zdôraznilo aj význam dôvery v stálosť objektívneho práva, najmä vo vzťahu medzi prokuratúrou a spolupracujúcim obvineným. Spolupracujúca osoba sa rozhoduje pre spoluprácu za určitých právnych podmienok a fakticky sa vzdáva časti svojej obhajoby výmenou za benefit.

Novela však neobsahovala explicitné prechodné ustanovenia, ktoré by riešili dopad novej úpravy na už existujúcich spolupracujúcich obvinených. Vzhľadom na zásadu okamžitej aplikability procesných predpisov by sa nová úprava mohla vzťahovať aj na existujúce prípady, čím by sa spätne zmenili podmienky spolupráce.

Ústavný súd preto považoval za právne bezpečnejšie účinnosť napadnutého ustanovenia dočasne pozastaviť, keďže ide o koncepčnú zmenu s ťažko predvídateľnými dôsledkami.

Nepozastavenie účinnosti § 168 ods. 1 Trestného poriadku

Naopak, pokiaľ ide o čl. II bod 2 zákona č. 416/2025 Z. z. (doplnenie § 168 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosť súdu hodnotiť dôveryhodnosť osoby, ktorej bol poskytnutý benefit), ústavný súd nenašiel dôvody na pozastavenie jeho účinnosti.

Ostatné napadnuté ustanovenia

Skupina poslancov nenavrhla pozastavenie účinnosti čl. I bod 4 (marenie volebnej kampane) a čl. I bod 5 (popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne). Ústavný súd preto o ich pozastavení nerozhodoval.

Odlišné stanoviská sudcov

Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripojili k rozhodnutiu odlišné stanoviská sudcovia Ivan Fiačan, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl.

Odlišné stanoviská sa týkajú výroku aj odôvodnenia rozhodnutia.