Dňa 19. februára 2026 zverejnil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodnutie vo veci Ivanová proti Slovenskej republike z 29. januára 2026, ktoré sa týkalo zaistenia majetku v rámci prebiehajúceho trestného konania. Sťažnosť smerovala proti postupu vnútroštátnych orgánov pri aplikácii inštitútu zaistenia majetku na účely možného trestu prepadnutia majetku.
Rozhodnutie predstavuje významný príspevok k výkladu ochrany vlastníckeho práva podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru a k otázke vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy v kontexte čl. 6 Dohovoru.
Skutkový základ sporu: Zaistenie majetku podľa § 425 Trestného poriadku
Sťažovateľka, obvinená z legalizácie príjmov z trestnej činnosti, namietala porušenie čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (ochrana majetku) a čl. 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie).
Zaistenie majetku bolo nariadené v máji 2021 na základe § 425 Trestného poriadku. Týkalo sa bankových účtov (s ponechaním sumy 410 eur), bytu a ďalšieho majetku. V prípade nehnuteľnosti išlo o zákaz prevodu alebo zaťaženia, nie o zákaz jej užívania.
ESĽP konštatoval, že zásah:
- mal jasný zákonný základ,
- sledoval legitímny cieľ vo verejnom záujme,
- bol súčasťou trestného konania vedeného pre závažnú ekonomickú trestnú činnosť.
Proporcionalita zásahu a argumentácia sťažovateľky
Sťažovateľka tvrdila, že zaistenie bolo neprimerané, najmä preto, že:
- bola samoživiteľkou dvoch maloletých detí,
- nemala prístup k úsporám ani k príjmu,
- hodnota zaisteného majetku prevyšovala údajne spôsobenú škodu,
- konanie trvalo neprimerane dlho.
ESĽP však zdôraznil zásadný procesný moment: tieto argumenty neboli uplatnené v ústavnej sťažnosti, o ktorej rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky v júli 2022.
Súd zároveň poukázal na stanovisko vlády a prokuratúry, podľa ktorého sa zaistenie majetku nevzťahuje na príjem nevyhnutný na zabezpečenie základných životných potrieb.
V tejto časti bola sťažnosť vyhlásená za zjavne nepodloženú.
Nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy
Osobitne sa ESĽP zaoberal námietkou týkajúcou sa zamietnutia žiadosti z januára 2022 o zvýšenie nezaistenej sumy. Sťažovateľka však nenapadla toto rozhodnutie pred ústavným súdom, ani o ňom ústavný súd neinformovala počas prebiehajúceho konania.
ESĽP preto túto časť sťažnosti odmietol ako neprijateľnú pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy.
Kľúčové právne závery rozhodnutia
Rozhodnutie prináša viacero významných právnych implikácií:
- Potvrdenie zákonnosti zaistenia majetku podľa § 425 Trestného poriadku z pohľadu Dohovoru.
- Dôraz na procesnú zodpovednosť sťažovateľa – argumenty musia byť uplatnené už na vnútroštátnej úrovni.
- Potvrdenie, že zaistenie majetku ako preventívne opatrenie môže byť legitímne, ak:
- má zákonný základ,
- sleduje verejný záujem,
- nepredstavuje neprimeranú individuálnu záťaž.
- Striktný prístup k podmienke vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy.
Význam rozhodnutia pre aplikačnú prax
Rozhodnutie vo veci Ivanová proti Slovenskej republike predstavuje posilnenie právnej istoty pri aplikácii inštitútu zaistenia majetku v trestnom konaní. Zároveň signalizuje, že:
- ESĽP nebude suplovať argumentáciu, ktorá nebola prednesená na vnútroštátnej úrovni,
- procesná stratégia obhajoby musí dôsledne reflektovať ústavnoprávny rozmer zásahov do majetkových práv,
- samotná existencia zásahu do majetku automaticky neznamená porušenie čl. 1 Protokolu č. 1.
Rozhodnutie je konečné a sťažnosť bola ako celok vyhlásená za neprijateľnú.