Plénum Ústavného súdu SR na neverejnom zasadnutí 11. februára 2026 nálezom v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 21/2023 vyslovilo nesúlad § 10 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s viacerými ustanoveniami Ústavy SR.
Predmet konania
Konanie inicioval verejný ochranca práv, ktorý namietal nerovnaké zaobchádzanie s otcami – policajtmi a vojakmi – pri prístupe ku konkrétnej dávke sociálneho zabezpečenia (materské) v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Sporná právna úprava ich znevýhodňovala jednak v porovnaní s otcami civilmi, ako aj v porovnaní s matkami – policajtkami a vojačkami.
Posúdenie ústavného súdu
Ústavný súd porovnal právnu úpravu nárokov na materské v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl s úpravou vo všeobecnom systéme. Konštatoval, že nároky matiek sú v oboch systémoch upravené v zásade totožne. Samotná existencia osobitného systému preto podľa súdu neodôvodňuje rozdielne podmienky uplatnenia nároku.
Rozlišovacím kritériom podľa napadnutého ustanovenia bolo pohlavie rodiča, nie jeho služobný status ani plnenie úloh vyplývajúcich zo služby v ozbrojených zboroch či ozbrojených silách. Práve na základe pohlavia zákonodarca podmienil prístup k materskému po uplynutí šiesteho týždňa od pôrodu odlišnými podmienkami.
Ústavný súd nenašiel legitímny cieľ, ktorý by takéto rozlišovanie odôvodňoval. Vychádzal pritom aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z vnútornej právnej úpravy umožňujúcej osobnú starostlivosť o dieťa aj otcom – policajtom a vojakom. Jediným nárokom, ktorý im právna úprava v tejto súvislosti odnímala, bol nárok na materské.
Záver a dôsledky rozhodnutia
Ústavný súd dospel k záveru, že otcovia – policajti a vojaci – boli vystavení nerovnakému zaobchádzaniu na základe pohlavia, teda podľa kritéria, ktoré podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR nesmie byť dôvodom na rozlišovanie v prístupe k základným právam.
Rozhodnutie vytvára priestor pre orgány aplikácie práva, aby po strate účinnosti napadnutého ustanovenia postupovali ústavne konformným spôsobom. Zároveň poskytuje zákonodarcovi príležitosť odstrániť identifikované legislatívne opomenutie a upraviť právnu úpravu tak, aby zodpovedala ústavným požiadavkám rovnosti a zákazu diskriminácie.