Európsky súd pre ľudské práva odmietol sťažnosť v prípade Forai proti Slovenskej republike týkajúcu sa zaistenia majetku v hodnote približne jedného milióna eur. Súd konštatoval, že zásah do majetkových práv bol zákonný, sledoval legitímny verejný záujem a nebol svojvoľný.
ESĽP zverejnil 5. marca 2026 rozhodnutie v prípade Forai proti Slovenskej republike z 5. februára 2026, v ktorom vyhlásil sťažnosť sťažovateľa za neprijateľnú. Prípad sa týkal zaistenia finančných aktív v rámci prebiehajúceho trestného konania.
Sťažovateľ, obvinený z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, napadol postup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré mu na základe príkazu prokurátora zaistili finančné prostriedky a akcie v hodnote približne jedného milióna eur. Podľa orgánov činných v trestnom konaní sa mal skutku dopustiť počas výkonu funkcie generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne, keď mal zabezpečiť uzatvorenie dodatkov k zmluve s konkrétnou spoločnosťou. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tejto zmluvy malo byť v rozpore s katalógom zdravotných výkonov, čím mala poisťovni vzniknúť škoda najmenej 1,5 milióna eur. Znalecký posudok pritom odhadol výšku škody až na 3,6 až 4 milióny eur.
Sťažovateľ pred ESĽP namietal porušenie práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, ako aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru. Tvrdil, že zaistenie jeho finančných aktív bolo svojvoľné a neprimerané.
ESĽP však dospel k záveru, že zásah do majetkových práv sťažovateľa bol zákonný a sledoval legitímny cieľ vo všeobecnom záujme. Súd poukázal na to, že príkaz na zaistenie majetku vychádzal z výsledkov interného auditu zdravotnej poisťovne a zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré poukazovali na možné porušenie pravidiel a vznik značnej škody.
Súd zároveň zdôraznil, že zaistenie predstavovalo iba dočasné opatrenie. Sťažovateľ zostal vlastníkom zaisteného majetku, pričom tento majetok tvoril len časť jeho celkových aktív. Podľa zistení súdu mal k dispozícii aj ďalšie finančné prostriedky a zároveň vlastnil a spravoval viacero podnikov, takže jeho schopnosť zabezpečiť si každodenné životné potreby nebola dotknutá.
ESĽP tiež poukázal na to, že trestné konanie vo veci naďalej prebieha a že zhromaždené dôkazy nasvedčujú pravdepodobnej súvislosti medzi zaisteným majetkom a podozrením z trestnej činnosti. Za týchto okolností preto nebolo možné považovať rozhodnutie o zaistení majetku za zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné.
Na základe uvedených skutočností súd odmietol sťažnosť v časti týkajúcej sa porušenia majetkových práv ako zjavne nepodloženú. Rovnako odmietol aj námietky týkajúce sa nedostatku procesných záruk a porušenia práva na spravodlivé súdne konanie a účinný prostriedok nápravy.
Sťažnosť bola preto vyhlásená za neprijateľnú v celom rozsahu a toto rozhodnutie ESĽP je konečné.