Vláda schválila zákon o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, ktorý zásadne prepracúva a zjednocuje doterajšiu roztrieštenú právnu úpravu. Nová právna úprava reflektuje nielen potreby aplikačnej praxe, ale aj vývoj práva Európskej únie a judikatúry medzinárodných súdov.
Dôvody prijatia: neprehľadnosť a nejednotnosť úpravy
Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je justičná spolupráca v trestných veciach založená na princípe vzájomného uznávania justičných rozhodnutí, ktorý bol postupne implementovaný prostredníctvom viacerých samostatných zákonov.
Takýto legislatívny prístup sa však postupom času ukázal ako problematický. Nárast osobitných právnych predpisov spôsobil zníženú prehľadnosť právnej úpravy, absenciu jednotnej terminológie, nejednotnú transpozíciu právnych aktov EÚ a aplikačné problémy v praxi orgánov činných v trestnom konaní.
Schválený zákon preto reaguje na potrebu systematizácie, spresnenia pojmov a odstránenia výkladových nejasností.
Cieľ: konsolidácia a vyššia právna istota
Hlavným cieľom zákona je vytvoriť jednotný a systematický právny rámec pre medzinárodnú justičnú spoluprácu. To zahŕňa:
- konsolidáciu existujúcich právnych predpisov do jedného zákona,
- zjednotenie procesov a terminológie,
- zjednodušenie využívania nástrojov spolupráce,
- zvýšenie právnej istoty pre orgány aplikujúce právo.
Zákon zároveň zohľadňuje judikatúru Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR, ako aj praktické skúsenosti z ich aplikácie.
Jasné rozlíšenie režimov spolupráce
Zákon systematicky rozlišuje medzi:
- spoluprácou s členskými štátmi EÚ, ktorá je založená na princípe vzájomného uznávania, vzájomnej dôvery a priamom styku justičných orgánov,
- spoluprácou s tretími štátmi, ktorá si zachováva tradičný medzištátny charakter a prebieha najmä prostredníctvom ústredných orgánov (Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálna prokuratúra SR).
Takéto rozlíšenie má prispieť k lepšej orientácii v právnych postupoch a ich správnej aplikácii v praxi.
Digitalizácia: elektronické dôkazy ako nová výzva
Významnou novinkou je zavedenie právneho rámca pre zabezpečovanie elektronických dôkazov a priamu spoluprácu orgánov s poskytovateľmi digitálnych služieb.
Táto úprava reaguje na rastúci význam digitálneho prostredia v trestnej činnosti a potrebu efektívnych nástrojov na získavanie dôkazov.
Systematika a legislatívne riešenie
Zákon zároveň preberá a prepracúva doterajšiu piatu časť Trestného poriadku, ktorá sa zrušuje. Nová úprava má charakter lex specialis vo vzťahu k Trestnému zákonu a Trestnému poriadku, ktoré sa budú uplatňovať subsidiárne.
Zákon je rozdelený do piatich častí:
- všeobecné ustanovenia,
- spolupráca s tretími štátmi,
- spolupráca s členskými štátmi EÚ,
- spolupráca s európskymi a medzinárodnými orgánmi,
- prechodné a záverečné ustanovenia.
Účinnosť zákona
Zákon nadobudne účinnosť v dvoch fázach – 18. august 2026 (čiastočná účinnosť) a 1. január 2028 (účinnosť kľúčových ustanovení).
Schválená právna úprava predstavuje významný krok k modernizácii medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach. Jej cieľom je odstrániť legislatívnu neprehľadnosť, posilniť právnu istotu a zabezpečiť efektívne fungovanie spolupráce v rámci EÚ aj vo vzťahu k tretím štátom, vrátane nových výziev digitálnej éry.