Európsky súd pre ľudské práva rozhodol 26. marca 2026 v prípade Kuruová a Horváthová proti Slovenskej republike o porušení základných práv garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd konštatoval porušenie zákazu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ako aj zákazu diskriminácie (čl. 3 a čl. 14 Dohovoru).
Policajný zásah a následné konanie štátu
Prípad sa týka udalostí z júla 2019 v obci Milhosť, kde boli sťažovateľky zadržané policajnými hliadkami po incidente v miestnom pohostinstve. Po zásahu podali trestné oznámenie pre podozrenie z neprimeraného použitia sily.
Napriek lekárskym správam potvrdzujúcim zranenia bolo trestné stíhanie v roku 2021 prerušené, keďže sa nepodarilo identifikovať konkrétneho páchateľa. Následná sťažnosť na Ústavný súd SR bola odmietnutá pre nedostatok právomoci.
Neľudské zaobchádzanie potvrdené
ESĽP dospel k záveru, že sťažovateľky boli počas zadržania vystavené neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu. Opieral sa pritom o lekárske správy aj ich výpovede, ktoré potvrdili úmyselné spôsobenie fyzickej bolesti a psychického utrpenia.
Súd zdôraznil, že takéto zaobchádzanie mohlo vyvolať pocity strachu, úzkosti a menejcennosti, čím došlo k porušeniu čl. 3 Dohovoru v jeho hmotnoprávnej rovine.
Zlyhanie vyšetrovania
Rozsudok poukazuje aj na vážne nedostatky vo vyšetrovaní incidentu. Podľa ESĽP orgány:
- nedostatočne preverili znalecké závery,
- nezistili presné okolnosti vzniku zranení,
- konali neefektívne a s časovými prieťahmi.
Aj keď samotná dĺžka vyšetrovania (viac ako 2 roky) nemusela byť neprimeraná, problémom bola jeho dlhodobá nečinnosť. Súd preto konštatoval porušenie článku 3 aj v jeho procesnej časti.
Rasový motív nebol riadne preskúmaný
Kľúčovým momentom prípadu bola aj otázka diskriminácie. ESĽP upozornil na policajné záznamy obsahujúce hanlivé označenie sťažovateliek ako „tlupy miestnych Rómiek“.
Podľa súdu takéto vyjadrenia:
- vyvolávajú pochybnosti o nestrannosti policajného zásahu,
- naznačujú možný rasový motív,
- zvyšujú vierohodnosť tvrdení o ďalších verbálnych útokoch.
Orgány však podľa ESĽP nevykonali všetky potrebné kroky na preskúmanie možného rasového motívu, čím došlo k porušeniu čl. 14 Dohovoru v spojení s článkom 3.
Finančné zadosťučinenie
Súd priznal sťažovateľkám náhradu 13 500 eur prvej sťažovateľke, 8 500 eur druhej sťažovateľke, 6 560 eur spoločne za náklady a výdavky.
Rozhodnutie ESĽP predstavuje ďalší významný judikatórny zásah do oblasti policajných zásahov a ich vyšetrovania. Zdôrazňuje najmä povinnosť štátu zabezpečiť účinné, nezávislé a nestranné vyšetrovanie, vrátane dôsledného posudzovania možných diskriminačných motívov.