Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil trojicu rozhodnutí týkajúcich sa opatrení prijatých Slovenskou republikou počas pandémie COVID-19. Súd odmietol sťažnosti podnikateľských subjektov, fyzickej osoby namietajúcej obmedzenia pohybu a tiež sťažnosť súvisiacu s prechodom škôl na online vyučovanie.
Dňa 28. mája 2026 vyhlásil ESĽP rozhodnutia vo veciach Denim Retail, s. r. o. a ďalší proti Slovenskej republike, Bado proti Slovenskej republike a Spišáková a Schweizer proti Slovenskej republike. Vo všetkých troch prípadoch dospel k záveru, že sťažnosti sú neprijateľné alebo zjavne nepodložené.
Podnikatelia neuspeli s námietkami proti obmedzeniu prevádzok
Prvý prípad sa týkal sťažností spoločností Denim Retail, s. r. o., Panta Rhei, s. r. o. a Lyžiarskeho klubu Baba-Pezinok. Sťažovatelia namietali, že obmedzenia prevádzok a fungovania lyžiarskeho strediska počas pandémie zasiahli do ich majetkových práv podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru.
Tvrdili, že prijaté opatrenia boli nezákonné, svojvoľné, vylúčené zo súdneho prieskumu a spôsobili im neprimerané hospodárske škody. Okrem porušenia majetkových práv namietali aj zásah do práva na prístup k súdu, práva na účinný prostriedok nápravy a zákazu diskriminácie.
ESĽP však časť sťažností odmietol z procesných dôvodov. V prípade spoločnosti Denim Retail konštatoval zneužitie práva na individuálnu sťažnosť, keďže spoločnosť neinformovala súd o tom, že čerpala štátnu finančnú pomoc určenú na zmiernenie následkov pandemických opatrení. V prípade spoločnosti Panta Rhei súd odmietol časť sťažnosti pre nedodržanie lehoty na jej podanie.
Štáty majú počas pandémie široký priestor na uváženie
Pri posudzovaní merita veci ESĽP zdôraznil, že pandémia COVID-19 predstavovala mimoriadnu situáciu s vážnymi dôsledkami pre verejné zdravie, ekonomiku aj fungovanie spoločnosti. Práve preto majú štáty pri prijímaní opatrení na ochranu verejného zdravia široký priestor na voľnú úvahu.
Súd zároveň pripomenul, že z Dohovoru nevyplýva povinnosť štátu nahradiť v plnom rozsahu všetky ekonomické straty spôsobené regulačnými opatreniami. Podľa ESĽP nemožno automaticky pripisovať všetky obchodné straty výlučne pandemickým obmedzeniam, keďže podnikanie prebiehalo v podmienkach globálnej zdravotnej krízy.
Sťažujúce sa spoločnosti podľa súdu nepreukázali, že by niesli neprimeranú individuálnu záťaž. Námietky týkajúce sa majetkových práv, prístupu k súdu a účinného prostriedku nápravy preto ESĽP odmietol ako zjavne nepodložené.
Zákaz vychádzania a testovanie na COVID-19
V prípade Bado proti Slovenskej republike sťažovateľ napadol obmedzenia pohybu počas obdobia, keď zákaz vychádzania obsahoval výnimky pre osoby s negatívnym testom na COVID-19 alebo pre zabezpečenie základných životných potrieb.
Sťažovateľ tvrdil, že bol diskriminovaný oproti osobám, ktoré test absolvovali, a že nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy.
ESĽP však konštatoval, že sťažovateľ nepredložil dostatočné individuálne skutkové okolnosti, ktoré by umožnili posúdiť, akým konkrétnym spôsobom boli jeho práva dotknuté. Z tohto dôvodu rozhodol, že ho nemožno považovať za obeť porušenia práv garantovaných Dohovorom, a sťažnosť odmietol.
Online vyučovanie počas pandémie
Rovnaký prístup zaujal ESĽP aj vo veci Spišáková a Schweizer proti Slovenskej republike. Predmetom sťažnosti bolo pozastavenie prezenčného vyučovania a prechod na online vzdelávanie počas pandémie COVID-19 od decembra 2021.
Súd konštatoval, že sťažovateľky nepreukázali individuálny zásah do svojich práv v rozsahu požadovanom Dohovorom. Sťažnosť preto odmietol bez jej notifikácie vláde Slovenskej republiky.
Význam rozhodnutí pre budúcu covidovú judikatúru
Rozhodnutia predstavujú ďalšie potvrdenie prístupu ESĽP, podľa ktorého majú štáty počas mimoriadnych zdravotných kríz značný priestor na prijímanie opatrení na ochranu verejného zdravia. Zároveň zdôrazňujú význam procesných podmienok prípustnosti sťažností, najmä povinnosť uvádzať úplné informácie, dodržiavať lehoty a preukázať individuálny zásah do práv garantovaných Dohovorom.
Všetky tri rozhodnutia sú konečné a uzatvárajú ďalšiu časť sporov súvisiacich s pandemickými opatreniami prijatými počas ochorenia COVID-19 na Slovensku.