JUDr. Ing. Karin Raková, PhD., MBA

Vydedenie potomka možno považovať za striktne formálny právny úkon poručiteľa, ktorým poručiteľ odníma dedičské právo svojmu potomkovi, a tým ho zbavuje jeho zákonného práva dediť. Nato, aby poručiteľ takýmto úkonom dosiahol to, čo ním sledoval a jeho prejav vôle bol platný, tento musí spĺňať formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom.1 Dôvody vydedenia sú vymedzené v § 469a ods. 1 písm. a) až d) Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Pre platnosť právneho úkonu vydedenia platí, že musia spĺňať formálne a materiálne náležitosti vydedenia a z hľadiska existencie dôvodov vydedenia sa nemožno od nich odchýliť. Ak by poručiteľ v listine o vydedení uviedol iný ako zákonný dôvod, na taký právny úkon sa hľadí ako na neplatný. Cieľom príspevku je poskytnúť analýzu vybraných súdnych rozhodnutí pri posudzovaní existencie dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ, ktorým je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa zo strany potomka.