Mgr. et Mgr. Gabriela Mrugová

Príspevok skúma právne limity a integračný potenciál Európskej únie (EÚ) v oblasti vesmírnej bezpečnosti. V nadväznosti na primárne právo EÚ sa sústreďuje najmä na čl. 189 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, čl. 42 Zmluvy o Európskej únii a čl. 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Osobitná pozornosť je venovaná vzťahu čl. 189 Zmluvy o fungovaní Európskej únie k sekundárnym právnym aktom, najmä k nariadeniu (EÚ) 2021/696 o Vesmírnom programe Únie, k nariadeniu (EÚ) 2023/588 o programe bezpečnej konektivity IRIS2 a k návrhu Aktu EÚ o vesmíre z roku 2025. Príspevok vychádza z tézy, že EÚ v tejto oblasti nemôže nahradiť členské štáty v jadre národnej bezpečnosti a obrany, no môže významne posilňovať spoločnú bezpečnosť prostredníctvom vnútorného trhu, spoločných štandardov, kritickej infraštruktúry, kybernetickej odolnosti a spoločných vesmírnych kapacít. Návrh Aktu EÚ o vesmíre je pritom analyzovaný aj v kontexte Strategickej agendy EÚ na roky 2024 – 2029 a verejnej konzultácie, ktorá poukázala na potrebu znížiť fragmentáciu vnútroštátnych pravidiel a posilniť bezpečnosť, odolnosť a udržateľnosť vesmírnych činností.

Právna regulácia kontroly zbrojenia a odzbrojenia vo vesmíre čelí významným výzvam v dôsledku rýchleho technologického pokroku a absencie záväzných medzinárodných zmlúv. Táto štúdia analyzuje existujúce právne mechanizmy, najmä iniciatívu PAROS (Prevention of an Arms Race in Outer Space), zameranú na zabránenie militarizácii vesmíru. Zameriava sa na nedostatky Kozmickej zmluvy z roku 1967 a potrebu posilnenia právneho rámca vzhľadom na nové technológie, vrátane protidružicových zbraní. Skúma postoje hlavných svetových aktérov, najmä USA, Ruskej federácie, Číny a Európskej únie, a ich vplyv na formovanie noriem vesmírnej bezpečnosti. Na záver navrhuje smerovanie k efektívnemu multilaterálnemu systému, ktorý zabezpečí mierové využívanie vesmíru a zabráni jeho militarizácii.