Majetkové vzťahy, ich jazykové vyjadrenie a kódex Magdeburského práva

Príspevok venuje pozornosť majetku a právnym vzťahom v stredoveku. Vychádza sa z porovnávania paragrafového znenia právneho kódexu Magdeburského práva preloženého do staršej slovenčiny roku 1473 s nemeckým originálnym znením z roku 1387 (Piirainen, 1972). Paragrafy tohto kódexu sú preložené do spisovnej slovenčiny, aby sa ich obsahová stránka priblížila bádateľom v oblasti dejín práva a vôbec študentom práva, no aj širšej laickej kultúrnej verejnosti.

Stredoveká písomná pamiatka Žilinská kniha, ktorú v transkribovanej podobe publikoval V. Chaloupecký pod názvom Kniha Žilinská,¹⁾ má dve časti: preklad Magdeburského práva do slovenského jazyka pre potreby žilinských mešťanov z roku 1473 a zápisy právnych úkonov uvedených mešťanov.²⁾ Časť prekladu MP je vlastne súborom rozličných právnych paragrafov. V príspevku, v ktorom vychádzame z uvedeného prekladu,³⁾ si všímame majetkové vzťahy a ich jazykové vyjadrenie. Vzťahy istého spoločenstva, ako vieme, sa spravovali už oddávna podľa istých pravidiel. Tieto boli súčasťou obyčajového, nepísaného práva, neskôr zaznačené vo vypracovaných normách ako isté paragrafové znenie. S normami tohto druhu sa stretáme na slovenskom jazykovom území prvý raz v 2. polovici 15. stor. v slovenskom kultúrnom znení. Pretože transliterovaný text jednotlivých paragrafov je pre širšiu a najmä laickú verejnosť čitateľsky dosť náročný, pristúpili sme k jeho pospisovneniu. Ide vlastne o zámer ukázať dnešnému čitateľovi pestrosť a zložitosť riešenia právnych vzťahov slovenského etnika v minulosti prístupnou formou, t.j. v spisovnom jazyku. Uvedená kniha sa totiž týka viacerých právnych vzťahov a poskytuje bohatosť rozličných právnych úkonov, ktoré by mohli zaujímať širší okruh čitateľov. Zúžili sme však ich rozsah a publikujeme v pospisovnenej podobe iba istý výber z celkového množstva paragrafov, týkajúcich sa oblasti majetkovo-procesného práva, a to konkrétne postupov pri dedení a ochrane dedičov a vlastníkov, pri kúpe, založení a krádeži majetku, pri žalobách a nárokoch vlastníka, celkovo povedané pri riešení sporov majetkovoprávnej povahy.

Na začiatku do exkurzu uvedených právnych vzťahov povedzme si v krátkosti niečo o genéze tohto právneho kódexu a jeho spoločensko-právnom využití v európskom regióne po čase jeho vzniku.⁴⁾

Mnohé z paragrafov žilinského prekladu MP do starej slovenčiny z roku 1473 možno nájsť a porovnať aj v súčasnom bieloruskom preklade, ktorý v roku 2005 sprostredkovala O. Kelerová.⁵⁾

Prepis paragrafového znenia nemeckého originálu urobil Piirainen v publikácii Das Stadtrechtsbuch von Sillein (1972).⁶⁾

Jazykovej stránke prekladu magdeburského práva a zápisom právnych úkonov žilinských mešťanov venoval pozornosť Blanár (1964)⁷⁾ a Kuchár (1969⁸⁾ a 1993).⁹⁾

Osobitne treba spomenúť významnú medzinárodnú a interdisciplinárnu vedeckú konferenciu Rechts- und Sprachtransfer in Mittel- und Osteuropa. Sachsenspiegel und Magdeburger Recht, usporiadanú na jeseň v roku 2003 v Lipsku. Zborník venovaný tejto problematike vyšiel nedávno (v roku 2008).¹⁰⁾

Ako sme už uviedli, majetok a vzťahy, do ktorých ľudia vstupovali, sú centrálnou zložkou našich textov a našich úvah. Majetok ako suma materiálnych i duchovných hodnôt, veci, ktoré niekomu patria, vlastníctvo, boli oddávna predmetom ochrany, súčasne však aj rozličných záujmov zo strany osôb nejakým spôsobom spríbuznených, no prirodzene aj celkom cudzích.

Povedzme si na úvod niečo o pojme najmä o tom, akými výrazmi sa pomenúval a ako v konkrétnych situáciách bol tento zabezpečený a jeho majiteľ chránený, resp. čo bolo povinnosťou vlastníka.

Majetok v žilinskom právnom kódexe mal viacero pomenovaní. Na pomenovanie nejakého hmotného majetku sa v týchto právnych predpisoch používa prevažne výraz Menej frekventované v preklade uvedeného kódexu sú pomenovania majetku vyjadrené slovami alebo

S lexikálnou jednotkou sa v skúmanom texte stretáme po prvý raz napríklad v paragrafe 38/96. Sprítomniť si ho môžeme nasledujúcim textom, ktorý prekladáme do spisovnej slovenčiny (podobne robíme aj v iných prípadoch):

Zabige-li czlowiek sweho pana, on gest propadl swuoy zywot, swu czest, swe zdrawi a swe zbozy. A to pan zasluzy, kdyz by on sweho czlowieka vmorzil. A ten wyssy pan muoz geho dieti s/tiem zbozyem na toho pana zase /vkazati/.

V texte § 119/177, pojednávajúcom o žalobe, ktorá sa podáva kvôli dlhom, sa stretneme so slovom v špecifickom význame. Slovom vlastne sa tu pomenúva "majetok (obyčajne to bol istý finančný obnos, peniaze; v tomto prípade však ide o činžovný majetok,¹¹⁾ ktorý bol povinný niekto niekomu vrátiť.

Túto skutočnosť nám názorne opisuje uvedený paragraf, v ktorom sa vlastník domáha vrátenia poskytnutej čiastky:

Gyz slysste, gestli obzaluge geden muz druhého o zbozy,¹¹⁾ gehoz gest gisty ge[h]o erby a onen protiw nie[m]v drzal by to kwaltem neb moczy, a tomuto by erbowalo po ge[h]o /przedssych/, a przygde o_nen prwe, na kohoz zaloba gde, a rzekl by: "Ya mam k/to[m]v zbozi¹¹⁾ p[ra]wo, obranugice miel sem gistotu na to rok a den, a zadne p[ra]wo mi toho neodmluwalo a p[ra]we dlzne zbozi"¹¹⁾ ; to ma prowesti hned a gmenowati to swiedomi a spolu s_hledati;¹²⁾ tedy obdrzy s/tiem swiedomiem to zbozi, czo na dlze sedi¹¹⁾ acz przeswiedssy, yakz p[ra]wo gest. A pakliz ge[m]v bylo na tem swiedomi [(ktery)] ne_dostatek, tedy onen obdrzy swe wlastne zbozi wedle p[ra]wa; nebo kazdy [(czlowiek)] lepe muze [1/94] swu oczyznu na tem zbozy, nez ginssy [(czyzy)] czlowiek, [(czo by od toho chtiel plati dawat)].

[1/94] Chaloupecký (ďalej Chal) za slovo dal do hranatých zátvoriek v rkp. chýbajúce