K storočnici narodenia vzdelanca Štefana Lubyho

Tak teda prišiel sviatok. Traja králi roku 1910. Azda i s nimi dníčok po tom, čo do života na Liptove uvítali aj Štefana Lubyho. A veru, bol to výkrok do svetla, o ktorom sa vtedy na Slovensku sotva čosi tušilo. Narodený, našťastie, zostal intenzívne verný rodnej hrude a venoval jej hovorené, ako i písomné posolstvo, a viac než vlastivedné svedectvo.

Hoci sa údaje o počte jeho prác v rôznych sumarizačných zdrojoch trochu rozchádzajú, zhodujú sa v konštatáciách potvrdzujúcich obsahovú bohatosť a rozmanitosť rozsiahleho diela zahŕňajúceho niekoľko stoviek titulov. Za cenu istého zjednodušenia smerovaného na adresu zamerania textov pochádzajúcich od najvýznamnejšieho právnika, aký v 20. storočí v slovenskom prostredí pôsobil, prichodí glosátorom diela konštatovať, že v ňom tematicky prevláda autorov záujem o problematiku súkromnoprávnej proveniencie. Ilustrovať to aspoň jedným z jeho diel značí siahnuť po prameni poznatkov viacerých generácií, totiž po vyše päťstostranovej monografii Dejiny súkromného práva na Slovensku (1946), ktorá z hľadiska utvorenia si predstavy o množine monografických knižných publikácií predstavuje sotva zameniteľný moment v plejáde štvrť stovky ďalších titulov. Širokospektrálny záujem zároveň priniesol aj isté