Náčrt teoretickoprávnej koncepcie multicentrického právneho systému (Zarys teoretycznoprawnej koncepcji multicentrycznego systemu prawa)

Koncepcia multicentrického právneho systému ako uchopenie vzťahov právnych poriadkov štátu, EÚ, Rady Európy, Európsky súdny dvor a poľský Ústavný súd o vzťahu práva EÚ a poľskej ústavy. Zásady vzájomne priaznivého výkladu a kooperatívnej aplikácie, dve roviny zásady aplikačnej prednosti, záväznosti a uplatnenia práva, vyvodenie aplikačnej prednosti práva EÚ z poľskej ústavy.

Predmetom týchto úvah je náčrt koncepcie multicentrického právneho systému pôsobiaceho na strete práva Európskych spoločenstiev s právom členských štátov. Multicentrickosť chápaná ako rozdelenie kompetencií medzi orgány štátu a únijné vyplýva z prijatia zásady supremácie únijného práva, ako aj prednosti zásady účinnosti (éffet utile) tohto práva vo vzťahu k právnym poriadkom členských štátov.

Čoraz všeobecnejšie sa poukazuje na fakt, že vzťah medzi únijným právom a právom členských štátov už nespočíva v tradične chápanej hierarchickej nadradenosti jedného systému nad druhým, vedúcej v prípade kolízie noriem únijného práva s normami patriacimi do právneho poriadku členského štátu ku derogácii tých druhých. Zásada supremácie únijného práva sa uskutočňuje skôr v podobe rozhodného potvrdenia princípu účinnosti, podľa ktorej musia orgány členského štátu použiť normy únijného práva aj v prípade ich kolízie s normami práva členského štátu, vrátane noriem obsiahnutých v ich ústavách. Koncepcia multicentrizmu bude predstavená tak, ako ju sformulovali rozhodnutia poľského Ústavného tribunálu.

Zaujímavým prejavom takto chápanej multicentrickosti je možnosť, aby v rámci právneho systému štátu zároveň existovali právoplatné konečné súdne rozhodnutia odporujúce únijnému právu, ako aj rozhodnutia súdov nižšieho stupňa priznávajúce odškodnenie jednotlivcovi v spojitosti so skorším rozhodnutím porušujúcim únijné právo.

V súčasnosti nemožno prehliadnuť zmeny paradigmy chápania a fungovania práva ako systému, zvlášť jeho vertikálnej štruktúry. Mení sa pohľad na Kelsenovskú alebo Hartovskú monistickú predstavu práva v prospech multicentrického (polycentrického),¹⁾ alebo aj globálneho právneho systému.²⁾ Tento jav sa opisuje aj pojmami "pluralizmus"³⁾ a "mnohoúrovňovosť" právnych poriadkov.⁴⁾ Oplatí sa poznamenať, že aj kritici tejto formulácie uznávajú, že hoci je pojem multicentrickosti práva tematicky neostrým termínom, predstavuje v podstate zaujímavé a výstižné zhrnutie nepochybnej tendencie súčasných právnych systémov.⁵⁾ Ukazuje sa totiž, že klasické dynamicko-statické väzby medzi normami nie sú dostatočne adekvátne na opis aktuálneho právneho systému (právnych systémov), a to rovnako, pokiaľ ide o typ systému, ako aj konkrétny systém. Vyplýva to predovšetkým z mnohosti rôznych, vzájomne nezávislých miest tvorby práva. V tomto kontexte možno hovoriť o multicentrickosti právneho systému⁶⁾ cez prizmu "ge ometrie troch úrovní"⁷⁾ práva štátu, únie a práva tvoreného v rámci systému Rady Európy.

Pri tomto prístupe máme do činenia s fenoménom multicentrickosti v jeho vonkajšom rozmere (tzv. ), ktorého predmetom je analýza formovania procesov tvorby a aplikácie práva v nadštátnom kontexte, resp. akým spôsobom uvedené "decízne centrá" vstupujú alebo môžu vstupovať do vzájomných vzťahov v rámci tohto procesu. Zmeny vo vnímaní právneho systému sú spojené aj s tendenciou prechodu práva od systémov "uzavretých" ku "otvoreným",⁸⁾ teda takým, ktoré charakterizuje väčší podiel mimotextových prvkov vyjadrený prítomnosťou zásad, programových noriem a iných "neuzavretých pravidiel v právnickej argumentácii",⁹⁾ ktorú opísal Lech Morawski.

Všeobecne, ťažko hovoriť o zachovaní črty hierarchickosti v jej doterajšom chápaní. Ako výstižne poznamenáva Wieslaw Lang, v prípade multicentrickosti máme do činenia s objavením sa "v jednom právnom prípade mnohých rovnocenných prameňov práva, ktoré netvoria hierarchický systém (hierarchiu noriem)".¹⁰⁾ Téza o hierarchickom, pyramidálnom usporiadaní právneho systému však bola doposiaľ všeobecne akceptovaná.¹¹⁾ Vyjadrené najvšeobecnejšie, v monocentrickom systéme norma vyššieho stupňa predstavuje základ záväznosti normy nižšieho stupňa, pokiaľ bola stanovená na to kompetentným orgánom na základe vyššej normy (dynamické vyjadrenie) a zároveň je nižšia norma spojená s vyššou ako zvláštne so všeobecným (statické vyjadrenie). Zjavne to neznamená, že hierarchické väzby sa už neobjavujú, ale skôr len to, že nie všetky vzťahy sa dajú usporiadať zjavným horizontálnym alebo vertikálnym spôsobom, ale nahrádza ich cirkulárna alebo spletitá hierarchia noriem.¹²⁾ Preto je výstižný postreh, že pri takomto prístupe má právny systém