V recenzovanej pocte sa zišlo zoskupenie autoriek a autorov, ktorých netreba predstavovať. Okrem témy ich spája to, že majú profesorku Ovečkovú zjavne úprimne radi. I keď sú súčasťou každej pocty pekné slová o tom, komu je venovaná (napokon, ide o pocty), tu do textov vštrikované odkazy pôsobia „nesamozrejmo“ a sviežo. úctu pani profesorke autorky a autori vzdávajú, ale nielen verbálne. Napísali pre ňu totiž texty, ktorých kvalita je vyvážená a sú zaujímavým čítaním aj pre človeka, ktorý sa priamo súkromnému právu nevenuje. Je to aj preto, že uchopujú problematiku zodpovednosti, jednu z najťažším právnych tém vôbec, konceptuálne a v mnohom preskriptívne, nielen deskriptívne. Publikácia je tak dobre vybalansovanou, zaujímavou a doktrinálne pestrou mozaikou textov, ktorá sa príjemne číta, v istom zmysle tak zrkadlí život pani profesorky, vo viacerých jeho stránkach.
Knihu otvára laudácio docenta Jozefa Vozára, riaditeľa ústavu štátu a práva SAV. V ňom sa okrem profesijných aktivít pani profesorky dozvedáme aj o tom, že aj v súkromnom živote je aktívna, zaujme napríklad jej vyjadrenie po nedávnej zimnej dovolenke: „Keď budem stará, prejdem na bežky.“ (s. 9)
Nasleduje text doktora Eduarda Báránya o politickej zodpovednosti. Doktor text uviedol poukazom na nejasnejšiu líniu medzi zodpovednosťou morálnou a právnou