In sermonem ingredi... Druhý diel monografie o právnych systémoch Ďalekého východu je na svete. Profesor Michal Tomášek v ňom znovu dokazuje, že podobne ako historik S´ma Čchien, známy autor Historických zápiskov1, má záujem o dobré príbehy a že je tým najpovolanejším sprievodcom v tejto oblasti. Tentoraz sa zameriava na „medzníky konca starého práva a počiatku práva nového,“ ktoré sú v každej krajine (Japonsko, Čína, Kórea, Vietnam) iné. Drží sa kompozície na širokom plátne, s citom pre každý detail. Nejde mu len o naratívnu históriu. V nových knihách zainteresovaný čitateľ nájde napätie a vzrušujúce scény, akčnosť a prestrihy (aj na ďalšie štáty ako Laos či Mongolsko), kontinuitu a porovnávanie v historickom čase. Druhá časť monumentálneho diela zahŕňa tri vzájomne prepojené knihy –
4. Recepcia, 5. Aplikácia a 6. Interpretácia, – ktoré sú pokračovaním prvých troch kníh (len pripomínam ich názvy: 1. Východiská, 2. Križovatky a 3. Úpadok).2
Úvodom oživím myšlienku o kľúčovom význame čínskeho práva pre celý Ďaleký východ, na ktorú autor upozornil v prvom zväzku a poukázali na ňu aj ďalší právni komparatisti: „Traduje sa, že Rím dobyl svet trikrát: raz prostredníctvom armády, po druhý raz náboženstvom (kresťanstvo) a do tretice právom. Čína takisto trojnásobne dobyla východnú Áziu. Celý Východ bol pod vplyvom čínskeho vojenského myslenia, náboženstva (konfuciánstvo) a právneho systému. Tradičné čínske právo je teda meradlom nielen čínskej, ale do značnej miery aj celej východoázijskej civilizácie.“