Tomášek, M. Právní systémy Dálného východu II. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2019, 365 s.

In sermonem ingredi... Druhý diel mono­grafie o právnych systémoch Ďalekého výcho­du je na svete. Profesor Michal Tomášek v ňom znovu dokazuje, že podobne ako historik S´ma Čchien, známy autor Historických zápiskov¹, má záujem o dobré príbehy a že je tým najpo­volanejším sprievodcom v tejto oblasti. Tento­raz sa zameriava na „medzníky konca starého práva a počiatku práva nového,“ ktoré sú v každej krajine (Japonsko, Čína, Kórea, Viet­nam) iné. Drží sa kompozície na širokom plát­ne, s citom pre každý detail. Nejde mu len o na­ratívnu históriu. V nových knihách zaintereso­vaný čitateľ nájde napätie a vzrušujúce scény, akčnosť a prestrihy (aj na ďalšie štáty ako Laos či Mongolsko), kontinuitu a porovnávanie v historickom čase. Druhá časť monumentálne­ho diela zahŕňa tri vzájomne prepojené knihy –

4. Recepcia, 5. Aplikácia a 6. Interpretácia, – ktoré sú pokračovaním prvých troch kníh (len pripomínam ich názvy: 1. Východiská, 2. Kri­žovatky a 3. Úpadok).²

Úvodom oživím myšlienku o kľúčo­vom význame čínskeho práva pre celý Ďaleký východ, na ktorú autor upozornil v prvom zväz­ku a poukázali na ňu aj ďalší právni kompara­tisti: „Traduje sa, že Rím dobyl svet trikrát: raz prostredníctvom armády, po druhý raz nábo­ženstvom (kresťanstvo) a do tretice právom. Čína takisto trojnásobne dobyla východnú Áziu. Celý Východ bol pod vplyvom čínskeho vojenského myslenia, náboženstva (konfucián­stvo) a právneho systému. Tradičné čínske prá­vo je teda meradlom nielen čínskej, ale do značnej miery aj celej východoázijskej civilizá­cie.“