Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 7/2016, s. 105 – 120.
Ak osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, nevyžaduje predchádzajúci súhlas súdu na vstup orgánu verejnej správy do prevádzky podnikateľov za účelom výkonu kontrolnej činnosti, je potom námietka kontrolovaného subjektu o nedostatku súhlasu súdu na prehliadku obchodných priestorov právne irelevantná. S uvedenou námietkou sa súd zaoberá ex post facto.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. februára 2016, sp. zn. 4 Sžnz 5/2015)
Návrhom zo dňa 09.07.2015, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 13.07.2015 (ďalej len „návrh“), sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporkyni pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia, vo veci kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa v jeho prevádzke v B. dňa 19. júna 2015 a súčasne, aby súd zakázal odporkyni najmä používať podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa, v jeho prevádzke v B. dňa 19. júna 2015, v ďalšom konaní, a taktiež používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti odporkyne, a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly voči navrhovateľovi. Navrhovateľ taktiež žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť obnoviť stav pred nezákonným zásahom, t.j. úplne zničiť všetky podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa, v jeho prevádzke v B. dňa 19. júna 2015, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 19.06.2015 za účasti niektorých inšpektorov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy B. vykonala odporkyňa úradnú kontrolu potravín v prevádzke spoločnosti K., na ulici Ľ. x, B. Kontrola bola vykonaná podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách (ďalej len „zákon o potravinách“). Odporkyňa vyhotovila z kontroly záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/So,Mi,Má/28 (ďalej aj ako „záznam o kontrole“). Odporkyňa uviedla v zázname o kontrole viaceré kontrolné zistenia a navrhovateľke uložila viaceré opatrenia na mieste.
Navrhovateľ mal viaceré pochybnosti ohľadom zákonnosti vykonania kontroly, na základe čoho podal dňa 23.06.2015 sťažnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, proti vykonanej kontrole, adresovanú odporkyni. Odporkyňa ku dňu podania návrhu sťažnosť nevybavila.
Navrhovateľ má za to, že kontrola vykonaná odporkyňou sa uskutočnila v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, najmä v rozpore s článkom 8 (právo na ochranu súkromia) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), čím bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Takýto stav je podľa navrhovateľa možné odstrániť len prostredníctvom rozhodnutia súdu podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).
Navrhovateľ je presvedčený o tom, že závery Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“), týkajúce sa ochrany práv podľa článku 8 Dohovoru, ktoré boli vyslovené v súvislosti s konaním v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, sa majú analogicky aplikovať aj na vykonanú kontrolu. Uvedené navrhovateľ vyvodzuje zo skutočnosti, že zákon o potravinách umožňuje odporkyni vykonávať kontroly podnikateľských priestorov navrhovateľa. Obdobné oprávnenia majú aj iné štátne orgány, napríklad Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Príslušné orgány môžu udeľovať vysoké pokuty.
K právu na ochranu súkromia navrhovateľ uviedol, že toto právo sa síce neaplikuje na právnické osoby v celej šírke, avšak poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej oba súdy uznávajú, že právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia.
Navrhovateľ poukázal na článok 8 Dohovoru, ale taktiež na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý ustálil podmienky, po splnení ktorých môže kontrolný orgán zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby. Podľa ESĽP, zásah musí (i) byť v súlade s právom, (ii) sledovať legitímny cieľ a (iii) byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Všetky tri kritéria musia byť splnené kumulatívne. Podľa navrhovateľa však v prípade vykonanej kontroly boli splnené iba prvé dve podmienky, kritérium nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti splnené nebolo.
ESĽP v prípade Société colas est and others v. France zo dňa 16.04.2002 vyslovil, že zásah kontrolného orgánu nemôže byť v súlade s článkom 8 Dohovoru najmä v prípadoch, kedy:
- bola inšpekcia uskutočňovaná bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom,
- kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly (kontrolný orgán mal výlučné právo určiť vhodnosť vykonania inšpekcie, počet, trvanie a rozsah inšpekcií); a
- počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba.
Navrhovateľ si je vedomý, že zákon nevyžaduje n