Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 3/2018, s. 9 – 11.
Trestnou činnosťou nie je možné (právom dovolené) získavať peňažné prostriedky alebo iné majetkové hodnoty, a to ani na uspokojenie inak oprávnenej pohľadávky alebo na splnenie inak právne podloženého záväzku.
Ak páchateľ pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Trestného zákona získa finančné prostriedky na splnenie svojho záväzku voči inej osobe (uspokojenie jej pohľadávky) uvedením niekoho (poškodeného) do omylu alebo využitím niečieho omylu, dostáva sa do pozície "obohateného na škodu cudzieho majetku" (majetku osoby poškodenej podvodom) v zmysle odseku 1 vyššie označeného ustanovenia; obohatenie spočíva v zániku záväzku páchateľa voči dotknutému veriteľovi. Ak páchateľ takto obohatí právnickú osobu (ktorej je napríklad štatutárnym orgánom) ako dlžníka (subjekt záväzku), obohatí trestným činom podvodu "iného", teda inú osobu než "seba" (§ 221 ods. 1 Trestného zákona).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") uznesením zo 14. decembra 2017, sp. zn. 1 TdoV 19/2014, podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol dovolanie obvineného Ing. V. C., podané v trestnej veci pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len "Tr. zák.") proti uzneseniu najvyššieho