SP IX/2020 (2/2017) Prípustnosť obnovy konania

Vydáno: 22 minút čítania

Zo súdnej praxe, č. 1/2017, s. 16 – 20.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 98/2011, týkajúce sa
§ 228 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku


Skutkový stav:

Okresný súd rozsudkom z 24. marca 2006 určil, že žaloba, ktorou sa S., s.r.o. domáhal voči Mestu P. zaplatenia 20 368 575 Sk s príslušenstvom, "je dôvodná".

Vychádzal z toho, že účastníci konania uzavreli 5. mája 1997 zmluvu o výstavbe podkrovných bytov a nebytových priestorov v zmysle § 22 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobca začal s prípravnými a projektovými prácami spojenými s realizáciou výstavby, žalovaný sa však ustanoveniami tejto zmluvy neriadil. Žalobou uplatnená suma pozostáva z náhrady za: a) za prípravné a projektové práce, b) ušlý zisk, c) poškodenie povesti a dobrého mena žalobcu. Súd prvého stupňa mal výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca mal v súvislosti s plnením zmluvy výdavky a že mu konaním žalovaného vznikla škoda. Rozhodol preto, že základ žalobou uplatneného nároku je daný; výšku náhrady výdavkov a spôsobenej škody zatiaľ nezisťoval (§ 152 ods. 2 OSP).

Krajský súd na odvolanie žalovaného z 8. februára 2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že "základ žalobného nároku je opodstatnený".

V odôvodnení uviedol, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec sčasti nesprávne právne posúdil v otázke čiastočnej neplatnosti zmluvy o výstavbe podkrovných bytov a nebytových priestorov a k čiastočne nesprávnym záverom dospel aj v otázke premlčania žalobou uplatneného práva. V konečnom dôsledku ale o samom základe rozhodol vecne správne. Keďže nesprávne formuloval výrok svojho medzitýmneho rozsudku, odvolací súd zmenil výrok tohto rozhodnutia "na jeho zákonné znenie".

Mesto P. podalo návrh na obnovu konania, ktorým napadlo rozsudok krajského súdu z 8. februára 2007 z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") celého konania popierala, že by boli dané dôvody obnovy konania.

Okresný súd uznesením z 11. augusta 2010 návrh na obnovu konania zamietol; rozhodol aj o trovách konania.

V odôvodnení vysvetlil procesnoprávnu podstatu návrhu na obnovu konania a zákonom stanovené predpoklady prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku (§ 228 OSP). Uviedol, že v ustanovení 230 OSP ide o kombináciu (plynutia) dvoch lehôt - subjektívnej a objektívnej. Objektívna 3-ročná lehota plynie od právoplatnosti rozsudku; subjektívna 3-mesačná lehota plynie v rámci te