Zo súdnej praxe, č. 1/2017, s. 23 – 28.
Právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces
Návrh na začatie konania
Poučovacia povinnosť súdu
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. októbra 2015, sp. zn. I. ÚS 192/2015
Odôvodnenie:
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") uznesením č. k. I. ÚS 192/2015-12 z 29. apríla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ústavnom súde") na ďalšie konanie sťažnosť A. D. a K. D. (ďalej len "sťažovatelia") vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 23 Co 132/2013 z 23. júna 2014.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na dobrovoľnej dražbe uskutočnenej 10. augusta 2005 A., s. r. o. (ďalej len "dražiteľ"), došlo k vydraženiu a predaju bytu sťažovateľov v dôsledku realizácie zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o vlastníctve bytov") zriadeného v prospech ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome pre úhradu dlhu sťažovateľov v súvislosti s neplatením povinných platieb spojených s užívaním predmetného bytu, pričom novým vlastníkom dotknutého bytu sa stal jeho vydražiteľ. Podľa sťažovateľov bola uvedená dobrovoľná dražba nezákonná z dôvodu, že ešte pred jej konaním uhradili časť svojho dlhu v sume 56 440 Sk (z celkovej sumy dlhu 91 836 Sk, pozn.), pričom iba táto časť dlhu mala podľa nich byť zabezpečená zákonným záložným právom v prospech ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome a zvyšná časť dlhu sa mala týkať bytového družstva. Sťažovatelia sa preto žalobou podanou 27. septembra 2005 Okresnému súdu Trnava (ďalej len "okresný súd 1") v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 144/05 domáhali proti vydražiteľovi určenia svojho vlastníckeho práva k vydraženému bytu. Okresný súd 1 uznesením z 10. januára 2006 sťažovateľov vyzval, aby upravili svoj žalobný návrh, a to v časti týkajúcej sa presnej identifikácie nehnuteľnosti o určenie vlastníckeho práva, ku ktorej sa domáhali (uvedenie presnej adresy bytového domu, uvedenie parcelného čísla parcely, na ktorej bol bytový dom postavený, uvedenie čísla dotknutého bytu a pod.). Sťažovatelia "... v podaní z 18.01.2006 odstránili vytknuté formálne nedostatky žaloby a požiadali o zmenu žalobného petitu na určenie neplatnosti dražby. Tým považovali návrh za perfektný...", pričom táto zmenená žaloba už smerovala nielen proti vydražiteľovi, ale aj proti dražiteľovi a dotknutému bytovému družstvu a ďalšej fyzickej osobe Ľ. P., ktorému vydražiteľ medzičasom dotknutý vydražený byt previedol do vlastníctva.
3. Z dôvodu miestnej nepríslušnosti vzhľadom na bydlisko a sídlo žalovaných po vzniku Okresného súdu Piešťany (ďalej len "okresný súd") 1. januára 2008 bola predmetná vec postúpená okresným súdom 1 na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému súdu, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 4 C 8/08.
4. Čiastočným rozsudkom (keďže nebolo rozhodnuté ešte o sťažovateľmi uplatnenej nemajetkovej ujme a o trovách konania, pozn.) sp. zn. 4 C 8/08 z 5. októbra 2012 okresný súd žalobu sťažovateľov v časti, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, zamietol z dôvodu, že žalobu v tejto časti považoval za podanú až 18. januára 2006, a teda oneskorene, t.j. až po trojmesačnej lehote od udelenia príklepu podľa § 21 ods. 2 druhej vety zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľný