Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2019, s. 26 – 40.
Rozhodnutie súdu o dovolaní (mimoriadnom dovolaní, dovolaní generálneho prokurátora), v ktorom vyslovil právny názor na určitú právnu otázku, nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej pre ďalšie konanie v tejto právnej veci.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. decembra 2018, sp. zn. 2ObdoV/20/2017)
Z odôvodnenia:
1. Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10Cb/1/2011-870 zo dňa 16. 07. 2015 zamietol žalobu žalobcu zo dňa 02. 12. 2002, súdu doručenú dňa 11. 12. 2012.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd SR“, „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd odvolací uznesením č. k. 2Obo/54/2014-813 zo dňa 09. 04. 2015, podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10Cb/1/2011-773 zo dňa 25. 09. 2014 v spojení s opravným uznesením prvoinštančného súdu č. k. 10Cb/1/2011-787 zo dňa 29. 09. 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia označeného rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 17 684 886,38 eur spolu s úrokom 18 % p. a. zo sumy 18 016 825,24 eur od 05. 04. 2002 do 12. 04. 2002, s úrokom z omeškania 18 % p. a. zo sumy 17 684 886,38 eur od 13. 04. 2002 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 1 023 969,29 eur, bolo odňatie procesných práv žalovaného spočívajúce v tom, že obsah zápisníc v konaní pred súdom prvej inštancie zo dňa 04. 09. 2014 a 25. 09. 2014 nesvedčí o tom, že by súd žalovanému vytvoril procesnú možnosť realizovať procesné práva vyplývajúce z § 118 ods. 4 O. s. p. (právo zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci). Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez vykonania dokazovania a týmto postupom zaťažil svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
3. V novom konaní súd prvej inštancie ustálil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spolu s príslušenstvom, ktorá mu vznikla vylúčením jeho ponuky z účasti v obchodnej verejnej súťaži vyhlásenej žalovaným, predmetom ktorej bol predaj majetkovej účasti predstavujúci 86,99 % podielu na základnom imaní spoločnosti S. p. a p., a. s., B. (ďalej len „S., a. s.“).
4. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ustanovenia § 373 a § 374 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal ním žalovaný nárok, vrátane všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Súd prvej inštancie zastal názor, že zo strany žalovaného nezaradením ponuky žalobcu do obchodnej verejnej súťaže, k protiprávnemu konaniu nedošlo. Avšak, ak by aj k zaradeniu ponuky žalobcu do obchodnej verejnej súťaže došlo, neznamenalo by to, že by akcie spoločnosti S., a. s. žalobca naozaj nadobudol, následne, že by ako budúci akcionár dosahoval budúci zisk. Pri posudzovaní existencie predpokladu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, musí byť vzťah príčiny a následku priamy, bezprostredný a neprerušený. V uvedenom prípade však tomu tak nie je, nakoľko v priebehu sledu udalostí je viacero sekvencií, kde sa stráca priamy a bezprostredný vzťah. Podľa názoru prvinštančného súdu nemôže existovať príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného vo forme nezaradenia ponuky žalobcu do obchodnej verejnej súťaže a prípadným vznikom škody, nakoľko aj v prípade, ak by bola ponuka žalobcu do súťaže zaradená, v príčinnej súvislosti by súčasne nemuselo dôjsť k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobcom a žalovaným, keďže ponuka žalobcu by nemusela byť vyhodnotená ako víťazná z dôvodu nedosiahnutia najvyššieho percentuálneho splnenia hodnotených kritérií, alebo žalovaný by mohol využiť ním vymienené právo v rámci podmienok obchodnej verejnej súťaže v súlade s § 287 ods. 2 ObchZ na odmietnutie všetkých ponúk. Predmetná možnosť sa opakuje v rámci podmienok obchodnej verejnej súťaže, ktorá je uvedená na str. 5 v znení „F. si vyhradzuje právo odmietnuť všetky predložené ponuky“, a teda aj prípadné zaradenie ponuky žalobcu do obchodnej verejnej súťaže by nemalo priamo za následok prijatie ponuky žalobcu a následne s tým spojené uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobcom a žalovaným.
5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom formulovaným k problematike obchodnej verejnej súťaže v odlišnom stanovisku členky 5-členného dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR k rozhodnutiu sp. zn. 1MObdoV/5/2009 zo dňa 31. 03. 2011, podľa ktorého vyhlasovanie súťaže nie je návrhom na uzatvorenie zmluvy a v prípade neúspechu (vyradenia) zo súťaže, neexistuje kauzálny nexus zodpovednosti za škodu. Vyhodnotenie návrhu žalobcu a jeho nezaradenie do súťaže (nesúlad s fakultatívnymi podmienkami vymedzenými v Pláne predaja a podmienky finančného krytia kúpnej ceny v zmluve o splátkovom úvere), bolo plne v kompetencii vyhlasovateľa a túto legitimitu nemal všeobecný súd. Vyhodnocovanie súťaže v zmysle vyššie uvedeného nemôže subsumovať záväzkový vzťah.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by došlo na základe zaradenia ponuky žalobcu do obchodnej verejnej súťaže, k jej prijatiu žalobcom a následnému uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve a súčasne budúcej zmluvy, nemusela by mať táto okolnosť za priamy následok aj uzavretie samotnej budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej by žalobca reálne nadobudol ponúknuté akcie v rámci obchodnej verejnej súťaže. Uvedená okolnosť by nemusela mať za následok okrem iného schopnosť zabezpečiť prostriedky na riadne a včasné splatenie kúpnej ceny. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že v rozhodnom čase disponoval vlastnými finančnými prostriedkami vo výške 30% ponukovej ceny za akcie, čo bola základná podmienka pre to, aby vôbec mohlo