Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, 484 s., ISBN 978-80-7598-321-3
Na pulty právnických kníhkupectiev sa pomaly vracajú diela venované štátu. Po roku 1989 nahradili učebnice teórie štátu a práva knihy o teórii práva a až neskoršie sa objavili diela nazvané štátoveda. Nadviazali na prerušenú tradíciu relatívne samostatného štúdia štátu predstavujúceho asi nevyhnutnú súčasť právnického vzdelania. Na záver recenzovanej knihy sa nachádza resumé v angličtine nazvané Theory of State, ktoré pripomína, že pojmy štátoveda a teória štátu označujú veľmi podobné oblasti výskumu a možno ide hlavne o obvyklé názvy v rozličných jazykových a čiastočne i kultúrnych prostrediach.
Kolektív autorov zvolil názov štátoveda spojený so stredoeurópskym prostredím. Vytvoril kultivovanú a dobre sa čítajúcu učebnicu, ktorá je zároveň aj vedeckým dielom, alebo vedeckú monografiu použiteľnú vo výučbe. Spojenie vedeckosti a pedagogického využitia patrí k tradícii veľkých štátovied symbolizovaných menom G. Jellineka. Autori preukázali schopnosť spracovať rozsiahlu a zložitú problematiku do uceleného diela. Relatívna jednotnosť výkladu si zaslúži ocenenie vzhľadom na početnosť autorského kolektívu a svedčí o jeho pozornom vedení. Zvlášť možno vyzdvihnúť, že autori na viacerých miestach pripomenuli tézy, ktoré po vyslovení pôsobia ako notoriety, ale majú zásadný význam.
Monografia sa opiera o úctyhodný počet vhodne zvolenej odbornej spisby, českej i cudzojazyčnej. Ide vlastne o spojenie poznatkových základní jednotlivých autorov. Na pozadí tejto odbornej literatúry prekvapuje neprítomnosť C. Schmitta, ku ktorého postojom má súčasnosť kritické stanovisko, ale pre štátovedu je potrebný.
Systematika práce je prehľadná a prispieva k orientácii čitateľa a zvlášť štud