Dôsledky právneho pluralizmu pre právnickú metodológiu

Vydáno: 36 minút čítania
 
BÁRÁNY, E.: Dôsledky právneho pluralizmu pre právnickú metodológiu. Právny obzor, 103, 2020, č. 4, s. 258 - 270.
The consequences of legal pluralism for legal methodology.
The basic idea of this paper reads, that legal pluralism leads to changes in the legal methodology consisting of three parts: 1. methodology of law-making, 2. methodology of implementation of law including interpretation, 3. methodology of legal science (jurisprudence). In the process of lawmaking other legal systems operative on the same territory are already taken into account. Different legal systems have partially different canons of interpretation, and so in the situation of legal pluralism when it is necessary to apply rules belonging to more than one legal system, there are new challenges for traditional methods of interpretation. Jurisprudence is confronted with the task to conceptualise simultaneous operation of different legal systems on the systems on the same territory and different concepts (definitions) of law and to accommodate its methods to the changes in the subject of study.
Key words:
legal pluralism, law making, implementation, interpretation methodology, legal science
 
Význam objektu: plurál práva
Táto úvaha 1) sa zakladá na jednoduchých až banálnych predpokladoch: ak niečo, napr. právo, tvoríme a používame (realizujeme), tak to, čo vytvárame a používame, významne spoluurčuje spôsoby či metódy tvorby a používania. Zvlášť platí, že predmet výskumu alebo, širšie vyjadrené, predmet poznávania významne spoluurčuje metódy či metodológiu jeho poznávania. Skrátka, ako sa tvorí, používa a skúma, by malo zodpovedať tomu, čo sa tvorí, používa a skúma. Bol si toho vedomý napr. P. L. Kapica, keď napísal: "Riešenie mnohých problémov vedy závisí na rozšírení našich metodologických možností." 2) Veta tohto fyzika má zvláštny význam v spoločenských vedách, kde pravdepodobne metodologické možnosti majú z veľkej časti podobu myšlienkových konštrukcií či postupov.
Zmena predmetu výskumu nastoľuje otázku, či si vyžaduje aj zmenu metodológie jeho poznávania. Súčasťou východísk tohto textu je, že právny pluralizmus predstavujúci jadro postmodernej situácie v práve má dosah aj na široko chápanú právnickú metodológiu.
Prvá stránka nemecky dôkladného spracovania veľkej témy právneho pluralizmu obsahuje tézu: "Právo dnes nie je viac jedným, ale mnohým ..." 3) , ktorej verný preklad naráža na gramatiku, ale na pochopenie právneho pluralizmu je jeho vernosť významná. "Právo v pluráli je hádankovým upozornením, že modernému Západu vlastná paradigma jedného všeobecne záväzného práva vynucovaného centralizovaným štátom sa stretáva s impulzmi, ktoré narúšajú jeho celistvosť (a koherenciu)." 4) Plurál práva má viacero prelínajúcich sa významov a predstavuje súčasť normatívneho pluralizmu. Ak je pravdou, že "Právne uvažovanie (legal reasoning) má vlastnú logiku" 5) , tak sa vynára otázka, či a čo s ňou robí spomínaný plurál práva.
Prvým a azda základným je platnosť viacerých na právnosť ašpirujúcich normatívnych systémov na tom istom území, pre tých istých adresátov práva a neraz aj v tých istých právnych vzťahoch. Jedna z prvých prác zakladajúcich tradíciu právneho pluralizmu
Právo ako proces
používala v tejto súvislosti prevažne sociologický pojem poloautonómne sociálne pole, ktorý bol krátko pred ňou vymedzený pomocou vzťahu k normám: "Poloautonómne sociálne pole má normotvornú schopnosť ako aj prostriedky vyvolávať alebo vynucovať poslušnosť." 6) Právno-pluralisticky znie nasledujúca veta: "Vzájomne závislá artikulácia mnohých sociálnych polí vytvára jednu zo základných charakteristík komplexných spoločností." 7)
Silná verzia právneho pluralizmu potom spočíva v súčasnej existencii (platnosti) viacerých právnych systémov s vlastnými základnými normami a pravidlami uznania na tom istom území, pre tých istých adresátov práva a neraz aj v tých istých právnych vzťahoch. Nejde len o myšlienkovú konštrukciu, ale o opis právnej situácie napr. v Európe, kde okrem právnych systémov štátov existuje právo EÚ a právny poriadok Rady Európy, ako i všeobecné právo ľudských práv spojené s OSN. Neraz sa h