Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov pokračuje v - nazvime to už - tradícií vydávania slovenských prekladov diel klasických utopických autorov. V tomto roku obohatilo náš knižný trh vydaním prekladu klasického diela talianskeho renesančného filozofa Tommasa Campanellu (1568-1639) Slnečný štát, ktoré prvýkrát vyšlo v roku 1623 vo Frankfurte, hoci napísané bolo zrejme v roku 1602.
Slovenské vydanie obsahuje 108 strán, z toho priamo Campanellov text je na 77 stranách. Podstatnú časť knihy tvoria poznámky a doslov od PhDr. Lukáša Perného a Mgr. Kataríny Karabovej, PhD., ktorá zabezpečila aj preklad z latinského vydania z r. 1643.
Tommaso Campanella patrí medzi najoriginálnejších mysliteľov prelomu renesancie a baroka. Jeho osobný život bol značne dramatický. Hrial sa v priazni potentátov, no spoznal aj chlad väzenskej cely. Narodil sa v Kalábrii v rodine obuvníka. Ako dobové "Wunderkind" vstúpil v pätnástich rokoch do dominikánskeho rádu. Zrejme len cirkevná kariéra mu mohla umožniť získať kvalitné vzdelania, po ktorom túžil. Ako mnohé "zázračné deti" si osvojil predstavu o vlastnej výnimočnosti, no súčasne nedokázal vhodne "zapadnúť" do dobových spoločenských štruktúr a inštitúcií, čo ho privádzalo opakovane do problémov a konfliktov. Rozsah jeho záujmov aj vedeckej práce bol široký, no v dobách renesancie nie nezvyčajný: filozofia, teológia, matematika, logika, astrológia, démonológia, geografia, literatúra, história, politika.... Ako človek bol zrejme nesmierne vytrvalý, odolný, húževnatý, ba až fanaticky tvrdohlavý, idúci za svojím presvedčením bez ohľadu na následky.
Prvýkrát bol väznený a vyšetrovaný inkvizíciou v roku 1597. Po prepustení v Kalábrii, ktorá bola vtedy súčasťou Neapolského kráľovstva pod vládou španielskych Habsburgovcov, spoluorganizoval pod vplyvom mesiášských proroctiev v roku 1599 povstanie, ktoré však bolo prezradené. Bol uväznený, mučený a trestu smrti sa vyhol len tak, že predstieral šialenstvo. V neapolskom väzení strávil 27 rokov. No pomery v ňom neboli zrejme neznesiteľné, lebo za toto obdobie napísal svoje najvýznamnejšie diela vrátane Slnečného štátu. V roku 1626 bol na základe intervencie pápeža Urbana VIII. pod zámienkou prešetrenia jeho prípadu prevezený do Ríma a v roku 1629 definitívne prepustený. Bol potom pápežovým osobným poradcom v oblasti astrológie. V roku 1634 mu v dôsledku odhalenia nového sprisahania v Kalábrii hrozilo opätovné zatknutie a preto s francúzskou pomocou uteká do Paríža. Vo Francúzsku žil pod ochranou Ľudovíta XIII. a kardinála Richelieua, ktorý dúfal, že ho využije ako figúrku v nejakej protišpanielskej intrige. S penziou od kráľa sa utiahol do kláštora Saint Honoré, kde v roku 1639 zomiera.
Jeho osobnosť aj dielo sú veľmi komplexné, no historicky najväčší význam mal jeho spis Slnečný štát, vďaka ktorému bol považovaný za jedného z predchodcov utopického socializmu. Hoci výstižnejšie by bolo označenie "asketický kresťanský kasárenský komunizmus" s výraznými korporativistickými črtami, silným militarizmom a faktickým "vodcovským princípom". Za pravzor si ho teda môžu zobrať nielen socialistické a komunistické hnutia, ale aj fašisti a rôzne druhy autoritárskych diktatúr. No nepredbiehajme.
Pôvodný latinský názov diela je
Civitas solis
a v skutočnosti by sa mal prekladať skôr ako Mesto Slnka, ako aj je zaužívané v angličtine, ruštine, nemčine i francúzštine. V tejto recenzii sa však budeme pridŕžať tradičného slovenského a českého úzu - teda "Slnečného štátu". Dielo má podobu dialógu medzi anonymnými postavami: janovským admirálom a veľmajstrom rádu špitálniko