Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 4/2018, s. 8 – 13.
I. Z ustanovenia § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že výplatu tam uvedeného plnenia Sociálna poisťovňa preberá. Ak teda bola fyzickej osobe k 31. decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za škodu pri pracovnom úraze vzniknutú pred 26. novembrom 1993, potom nie je potrebné, aby poberateľ takej náhrady po 31. decembri 2003 osobitnou žiadosťou požiadal Sociálnu poisťovňu o výplatu tejto náhrady. Z uvedeného dôvodu sa v takom prípade neuplatní ustanovenie § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
II. Nesplnenie si povinnosti zamestnávateľa uvedenej v § 272 ods. 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemôže byť na ťarchu zamestnanca.
Krajský súd v B.B. rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľ v dôsledku pracovného úrazu utrpeného dňa 18. januára 1989 má podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 do 31.decembra 2004 v sume 109,31 € mesačne, a po valorizáciách od 1. júla 2005 v sume 117,58 € mesačne, od 1. júla 2006 v sume 135,64 € mesačne, od 1. júla 2007 v sume 144,13 € mesačne, od 1. júla 2008 v sume 151,37 € mesačne, od 1. januára 2009 v sume 162,00 € mesačne, od 1. januára 2010 v sume 167,00 € mesačne, od 1. januára 2011 v sume 170,10 € mesačne, od 1. januára 2012 v sume 175,80 € mesačne, od 1. januára 2013 v sume 181,20 € mesačne, od 1. januára 2014 v sume 185,40 € mesačne, a to až do zmeny podmienok rozhodujúcich pre nárok, výšku a výplatu úrazovej renty. Odporkyňa v odôvodnení rozhod