Úvod
Spolupracovníkom určite ostane navždy v pamäti najmä vďaka diplomatickému prístupu a životnej múdrosti. Napriek tomu, keďže spomienky sú prchavou esenciou a nie sú imúnne ani voči ich eventuálnemu vyblednutiu, pokladáme za nutné v záujme zodpovednosti pred nasledujúcimi generáciami z našej strany uviesť aspoň pár rudimentárnych spomienok a postrehov na nášho pána profesora.
1 Per aspera ad astra
Jozef Klimko sa narodil 10. februára 1942 v Prievidzi. Jeho otec Jozef (*1896) pracoval v nákladnom železničnom sklade, matka Ema (*1898) bola učiteľkou. Obaja pochádzali pôvodne z oblasti Liptova. Detstvo Jozefa Klimku bolo poznačené viacerými smutnými udalosťami. Už tesne po skončení druhej svetovej vojny mu zomrel brat na relatívne bežnú akútnu apendicitídu, keďže, ako profesor spomínal:
"Po vojne boli koľaje rozorané ustupujúcou nemeckou armádou, nebola možnosť sa dostať vlakom do nemocnice a zdravotná starostlivosť mu nebola poskytnutá včas."
Obaja rodičia Jozefa Klimku však tiež náhle zomreli v rozmedzí rokov 1948 - 1949, a sedemročný Jozef sa stal obojstrannou sirotou.
1)
Po smrti rodičov mu starostlivosť poskytovala teta, ktorá bola už vtedy na dôchodku. Ako sám spomínal:
"Teta bola obyčajná žena a ovládala len desať božích prikázaní".
Z náboženského hľadiska bola naozaj veľmi horlivou katolíčkou. Väčšinu času trávil v celodennej družine mládeže, kde mu bola poskytovaná aj strava. V období mladosti naňho výrazne vplýval najmä MUDr.