Prvé dve kapitoly sa venujú vzniku štátu a jeho znakom vrátane štátneho územia, obyvateľstva, inštitúcií a štátnej moci. Zodpovedajú názorom, ktoré prevládajú v stredoeurópskom kontexte. Akurát pojem "materialistický prístup k štátu" mohli pokojne označiť ako "marxistický prístup" - vzhľadom na ďalší výklad, ktorý iný materialistický než marxistický prístup neuvádza. Autori zrejme podľahli súčasnej snahe o "vytesnenie marxizmu" z verejnej diskusie, čo nie je úplne správne. Ako právnici venovali najväčší priestor kontraktualistickej koncepcii vzniku štátu (s. 23-32). Prekvapuje však absencia zmienky o antropologických alebo historicko-evolučných náhľadoch na štát, ktoré zrejme najviac zodpovedajú reálnej vývojovej línii jeho skutočného sformovania v priebehu času. Azda aj tzv. právny prístup k vzniku štátu (s. 23) mohol byť opísaný na viac než šiestich riadkoch. Učebnica delí obyvateľstvo na dve základné kategórie: štátnych občanov a cudzincov (s. 36), čo zodpovedá praxi moderných demokracií, no neberie do úvahy jednak rôzne kategórie občanov s rozdielnym právnym postavením, a tiež ani možnosť existencie jednotlivcov, me
Krošlák, D., Balog, B., Surmajová, ž., Teória štátu a práva.
Vydáno:
9 minút čítania