§ 120 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 77 Zákonníka práce
§ 48 Civilného sporového poriadku
§ 421 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku
Aj za účinnosti zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce naďalej platí, že práceneschopnosť zamestnanca nemá vplyv na začiatok a plynutie prekluzívnej lehoty dvoch mesiacov na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou.
Rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 V Cdo 2/2019
| SKUTKOVÝ STAv |
Žalobca sa žalobou z 11. decembra 2013 domáhal ochrany svojich práv z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Žalobca žiadal, aby súd: a/ určil, že je neplatná výpoveď z 29. októbra 2012 (ďalej len "výpoveď"), ktorú mu dal žalovaný podľa § 46 ods. 1 písm. b) a § 47 písm. d) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 400/2009 Z. z."); b/ určil, že štátnozamestnanecký pomer strán sporu trvá; c/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy od 1. novembra 2013. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňom 1. apríla 2011 bol vymenovaný do funkcie hlavný radca - vedúci štátny zamestnanec v stálej štátnej službe obvodného úradu. Listom z 29. októbra 2012 bol z tejto funkcie odvolaný a zároveň mu bola doručená výpoveď. Podľa presvedčenia žalobcu neboli v jeho prípade dané zákonné dôvody pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa neho konal žalovaný účelovo tak, aby sa vytvorilo miesto pre inú osobu, ktorá už predtým bola prijatá a stala sa hlavným radcom všeobecnej vnútornej správy.
Okresný súd (ďalej aj len "súd prvej inštancie") čiastočným rozsudkom z 13. januára 2015 určil, že výpoveď je neplatná; konanie o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá, zastavil.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca sa dôvodne domáhal určenia neplatnosti výpovede, lebo žalovaný pred daním výpovede nesplnil svoju ponukovú povinnosť vyplývajúcu z § 47 písm. d) zákona č. 400/2009 Z. z. Zastavujúci výrok odôvodnil tým, že žalobca vzal žalobu späť v časti o určenie, že štátnozamestnanecký pomer strán sporu trvá.
Krajský súd (ďalej aj ako "odvolací súd") na odvolanie žalovaného uznesením z 5. októbra 2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výroku, ktorým určil, že výpoveď je neplatná; vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, na podporu ktorého poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len "Najvyšší súd") publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát R 119/1999, podal žalobca žalobu až po uplynutí lehoty určenej v § 77 Zákonníka práce [ďalej len "ZP" (pozn. dovol. súdu: k tomu pozri § 120 zákona č. 400/2009 Z. z.)]. Vyslovil, že na začiatok a plynutie tejto lehoty nemala žiadny vplyv tá skutočnosť, že žalobca bol od 14. decembra 2012 do 31. októbra 2013 práceneschopný (t. j. bol v tzv. ochrannej dobe).
Okresný súd rozsudkom zo 14. januára 2016 žalobu v celom rozsahu zamietol.
Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný, vychádzal z toho, že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty (§ 77 ZP).
Krajský súd na odvolanie žalobcu rozsudkom z 20. septembra 2016 napadnutý rozsudok potvrdil.
V odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku odvolací súd uviedol, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali