čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky
čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
§ 32 Trestného poriadku
Ak určitá procesnoprávna situácia nie je v trestnom poriadku výslovne upravená (v danom prípade stret námietok zaujatosti podaných jednak sudcom, ako aj stranou konania proti tomu istému sudcovi, a to z rovnakých dôvodov), je povinnosťou všeobecných súdov uprednostniť ten výklad, ktorý sa javí z hľadiska trestne stíhanej osoby ako výhodnejší.
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 428/2020 – upravený pre publikačné účely
| Z odôvodnenia |
V.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným súdom
A. K namietanému nezákonnému zloženiu senátu najvyššieho súdu
101. Súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"). So zreteľom na to, že čl. 6 Dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky tu uvedené nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 Dohovoru, no určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru, aj keď nemusia byť nutne rovnaké ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 (II. ÚS 108/08 zo 16. októbra 2008).
102. Z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, aby následky prípadného nesprávneho zloženia senátu išli na úkor základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy SR (ďalej len "Ústava") a práva zaručeného v čl. 5 ods. 1 Dohovoru (I. ÚS 217/05 zo 14. júna 2006).
103. Z čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva právo účastníka súdneho konania (strany konania) na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom (stranám) postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu ústavne akceptovateľným spôsobom prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (mutatis mutandis I. ÚS 73/97, II. ÚS 285/2015).
104. O zákonnosti väzby podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru rozhoduje súd. Z organického hľadiska pojem súd tu má rovnaký význam ako v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, t. j. musí ísť o orgán nezávislý od výkonnej moci a od strán a nestranný. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru. Zákonnosťou (podľa čl. 5 ods. 4) sa rozumie to isté ako v čl. 5 ods. 1, t. j. nielen rešpektovanie hmotnoprávnych podmienok ustanovených vnútroštátnym právom, ale aj súlad s Dohovorom vrátane všeobecných právnych princípov v ňom obsiahnutých. Námietka zaujatosti je spravidla účinným prostriedkom nápravy porušenia práva na nestranný súd, ktorý treba vyčerpať v zmysle čl. 35 ods. 1 Dohovoru. Pokiaľ obvinený v námietke zaujatosti uvádza okolnosti znamenajúce protizákonný, resp. svojvoľný postup sudcu v konaní (napr. vyjadrenie sudcovho názoru o vine obžalovaného), treba takú námietku zaujatosti považovať za spôsobilú námietku v zmysle § 32 ods. 6 T