§ 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
§ 3, § 24, § 46 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
§ 191 ods. 1 písm. e), § 461 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
Ak má správca dane dôvodné pochybnosti o reálnosti fakturovaných plnení, ktoré daňový subjekt doložil daňovými dokladmi, a za ktoré zaplatil dohodnutú cenu vrátane dane a zároveň doložil správcovi dane predmet tohto plnenia, musí správca dane preukázať,
že tieto plnenia sú fiktívne a nepoužiteľné pre ich zhodnotenie na deklarovaný podnikateľský účel.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžfk 71/2017
| SKUTKOVÝ STAv |
1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2 S 191/2014-559 zo 28. júna 2017 podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") zrušil rozhodnutie žalovaného z 3. mája 2014 ako aj rozhodnutie Daňového úradu B. (ďalej aj "DÚ") zo 17. januára 2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. Napadnutým rozhodnutím z 3. mája 2014 žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie DÚ zo 17. januára 2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "daňový poriadok") vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") v sume 256 000 eur za zdaňovacie obdobie jún 2011.
3. Správny súd poukázal na závery vyjadrené v skôr vydaných rozhodnutiach v skutkovo totožných veciach medzi rovnakými účastníkmi konania, ktoré sa týkali iných zdaňovacích období roku 2011. Išlo o rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 192/2014, 2 S 193/2014. V rozsudku z 13. januára 2016 zaujaté právne stanovisko zastával senát krajského súdu aj v predmetnej veci. K jednotlivým žalobným námietkam proti postupu správcu dane počas daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní, ktoré uplatnil žalobca v oboch podaných žalobách, považoval správny súd za podstatné nasledovné:
4. Daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku začal správca dane oznámením z 21. novembra 2012, ktoré bolo žalobcovi doručené 12. decembra 2012 a ktoré obsahovalo údaje o dni začatia daňovej kontroly, mieste výkonu daňovej kontroly, druhu kontrolovanej dane a kontrolovanom zdaňovacom období, ako aj výzvu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch nesplnenia zákonných povinností zo strany kontrolovaného daňového subjektu. Keďže daňová kontrola sa začala oznámením podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, nemal správca dane povinnosť uvádzať v predmetnom oznámení dôvody začatia daňovej kontroly, ako je to podľa § 46 ods. 3 cit. zákona, keď o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené alebo ak oprávnenie začať daňovú kontrolu bez oznámenia vyplýva správcovi dane z osobitného predpisu.
5. Správca dane určil, že daňová kontrola sa vykoná v priestoroch DÚ, avšak bez toho, aby v oznámení špecifikoval, prečo si to vyžaduje účel daňovej kontroly. Výkon daňovej kontroly na inom mieste ako u kontrolovaného daňového subjektu obvykle viac zaťažuje daňový subjekt, a preto je žiaduce taký postup zdôvodniť. Hoci tak správca dane v danom prípade neurobil, bol správny súd toho názoru, že tento postup nemôže predstavovať takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Správny súd tiež poukázal na to, že žalobca pri začatí daňovej kontroly dňa 20. decembra 2012 určené miesto výkonu daňovej kontroly nenamietal a netvrdil, že by tým bolo neprimerane zasiahnuté do jeho práv.
6. Požiadavka správcu dane na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január - september, november - december 2011 bola jasná, zrozumiteľná a určitá, nijako sa nepriečila ustanoveniu § 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku a nezasahovala do žalobcových práv nad nevyhnutnú mieru. Zoznam všetkých dokladov predložených žalobcom pri začatí kontroly dňa 20. decembra 2012 správca dane uviedol do zápisnice a nakoniec aj do protokolu o daňovej kontrole. Keďže žalobcovi bolo oznámenie o daňovej kontrole s výzvou na súčinnosť doručené už 12. decembra 2012, správny súd konštatoval, že do 20. decembra 2012 mal primeraný časový priestor na zhromaždenie všetkých vyžiadaných dokladov.
7. V priebehu kontroly vykonal správca dane rozsiahle preverovania a šetrenia pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane, vrátane še