Profesor Hans Albert, spolu so Sirom Karlom Popperom azda najvýznamnejší predstaviteľ kritického racionalizmu, alebo, ak by som sa pokúsil o spresnenie - tolerantného, pluralitného, nedogmatického racionalizmu - žije viac ako polovicu života v Heidelbergu obklopený knihami.
3)
Po asistentských rokoch na Výskumnom ústave pre spoločenské a správne vedy (1952 - 1958) v Kolíne nad Rýnom a po habilitácii v odbore sociálna politika na Univerzite v Kolíne nad Rýnom (1957), prešiel v roku 1963 do Mannheimu (vzdialeného 18 km od Heidelbergu), na Katedru spoločenských vied a všeobecného štúdia metód vtedajšej Vysokej školy hospodárstva (neskoršia Univerzita v Mannheime). Tejto univerzite zostal verný až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1989.
Hans Albert napísal najvýznamnejšie diela v Heidelbergu, ako o tom svedčia i predslovy k nim:
Traktat über kritische Vernunft
(Traktát o kritickom rozume, 1968), venovaný Karlovi Popperovi,
Traktat über rationale Praxis
(Traktát o racionálnej praxi, 1978), venovaný pamiatke Adama Smitha a Maxa Webera a
Kritik der reinen Erken