Wolfgang Pleger (1944) pôsobil ako profesor filozofie na Univerzite v Münsteri, dnes je emeritným profesorom Univerzity Koblenz-Landau. Monografia o Sokratovi1 je výsledkom jeho dlhoročného záujmu o myslenie tohto filozofa, respektíve o antickú filozofiu. Opisuje v nej dobový kontext a základy sokratovskej filozofie a jej historicky najvýznamnejšie školy a tradície. Stredobodom pozornosti autora a hlavnou tézou knihy je princíp dialogického rozumu.
Z hľadiska dejinných súvislostí sa Pleger v úvode publikácie zaoberá krízou polis a politiky. Demokratickú polis chápe ako spoločenstvo, v ktorom občania všetky spoločné záležitosti verejne prerokúvajú pod ochranou božstva - v Aténach bohyne Atény - a na základe práva a zákona (s. 21). Médiom týchto prerokúvaní je politická reč, ktorá získava čoraz väčší význam. Autor vychádza z názoru Jeana-Pierra Vernanta, že "
systém polis spočíva predovšetkým na neobvyklej nadvláde hovoreného slova nad ostatnými nástrojmi moci
".
2)
Druhá kapitola sa týka životopisu, vystupovani