Keď sme v Luzerne v júli 2019 schvaľovali miesta konania ďalších svetových kongresov, na rad malo prísť hlavné mesto Rumunska Bukurešť (2021, medzičasom pre Covidu-19 termín posunutý na 3. – 7. júl 2022), a potom Buenos Aires (2023, asi s posunom na 2024). Píšem o tom preto, lebo som sa na hlavné mesto Argentíny tešil predovšetkým vzhľadom na osobu profesora Eugenia Bulygina. Po prvý raz sme sa stretli v roku 1991 po páde železnej opony na pamätnom svetovom kongrese IVR v Göttingene, a potom ešte veľakrát na podobných podujatiach. Z podnetu Eugenia, ale inak celkom spontánne a prirodzene, došlo k tomu, že naším spoločným jazykom – ak sme diskutovali vo dvojici – sa stala ruština, keďže on sám pochádzal z Ukrajiny, teda v čase narodenia zo Sovietskeho zväzu.
Profesor Eugenio Bulygin sa narodil 25. júla 1931 v Charkove na Ukrajine. Jeho detstvo bolo poznamenané priebehom druhej svetovej vojny. Jeho rodina vzdelaných profesionálov musela utekať pred obomi vtedajšími nebezpečenstvami - pred stalinským terorom a pred nemeckou inváziou.
1)
V Linzi, kde v roku 1946 opäť chodil do školy